Gastronómia na Slovensku - pri mojich potulkách v rôznych gastro-prevádzkach na Slovensku si všímam všetky detaily. Hodnotím zariadenia ako ucelený celok. Cez kompletnú ponuku, interiér, jedálny lístok, samotný spôsob obsluhy ako aj odbornosť obsluhujúceho personálu. Sú princípy na základe ktorých vieme určiť, či nás obsluhuje skutočný vyučený čašník, alebo nie. Drvivá väčšina si myslí, že prácu čašníka zvládne a môže robiť hocikto. Nie je to však pravda, táto teória sa uplatňuje prevažne v baroch, príp. malých gastro zariadeniach atď.
Ale prečo práve toto spomínam. V nadväznosti na danú tému som sa rozhodla opísať svoj bizardný zážitok s obsluhou v jednom zariadení.
Prevažne cez víkend veľa ľudí navštevuje areál Železnej studničky. Prevetrať sa, zabehať si v prírode, alebo len tak si tam užívať vôňu zelene a lesa. K tejto skupine patrím aj ja. Ako už býva zvykom, zvolili sme si v jednu nedeľu absolvovať miernu turistiku v tomto prostredí, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ukončenie na dobrej káve s koláčikom, alebo obedom. V našom tradičnom itinerári bývalo zvykom navštíviť zariadenie mlyna Klepáč. Dané zariadenie bolo z personálnych dôvodov dlhodobo zatvorené. Veľmi nás prekvapilo, že brána Mlyna bola konečne otvorená a lákala potencionálnych návštevníkov, aby do nej vstúpili. Vyzeralo to, že ďalšia etapa životnosti prevádzky je konečne ako sa hovorí “na dobrej ceste". Rozhodnutie nenechalo na seba dlho čakať a už sme sedeli na našom obľúbenom mieste pri krbe. Interiér voňal novotou.
Prostredie bolo veľmi pekné. Za povšimnutie treba pripomenúť, že tam pribudol pult a nový kávovar. Obsluha prišla spísať našu objednávku v dostatočnom časovom limite. Že k nám prichádza čašník skutočný, alebo len “mechanik” spoznáte už pri príchode. Ale v takomto type zariadenia som nepredpokladala, že by som prišla do styku s profesionálom. Jednoduchá objednávka mala ale trhliny. Káva, o ktorú sme si požiadali, práve v tom momente nebola k dispozícii, hoci pri pohľade na super kávovar s plným zásobníkom nás jej pripomienka o nedostatku kávy trocha zmiatla. Údajne mal ísť majiteľ kávu nakúpiť do mesta (podotýkam, že bol štátny sviatok).Tak sme sa rozhodli počkať, mysliac si, že snáď to nebude dlho trvať. Presne ako sme sa domnievali, kávu sme mali do 5 minút na stole. PrekvapenieJ Už pri prvotnej komunikácií nastali pochybnosti, že čašníčka nehovorí pravdu alebo je mysľou úplne niekde inde. Ku káve sme si objednali aj zákusok, Na stôl dorazil len jeden kus, nakoľko sme objednali dva kusy. Ok, mala som pochopenie nakoľko sa mlyn začal zapĺňať ľuďmi.
Veď máme čas, ja si na zákusok počkám, hovorím si. Bolo viditeľné, že slečna nemala žiadny systém obsluhy a nezvládala stále pribúdajúci nápor prichádzajúcich hostí.
Čas plynul a môj dezert ešte stále nedorazil na stôl, tak som sa zastavila pri pulte pripomenúť svoju objednávku. Čašníčka danú situáciu neriešila, nereagovala na moju pripomienku objednávky.
Ubehlo ďalších 15 minút. Hurá, vidíme, že mladá slečna konečne mieri k nášmu stolu. Žiaľ nie s mojím dezertom, na ktorý som tak túžobne čakala, ale s účtom, ktorý máme zaplatiť. Údiv v našich tvárach bol viac než badateľný, nakoľko sme o účet nežiadali. Opäť som jej pripomenula moju objednávku. Odpoveď ma veľmi šokovala. Po hodinovom čakaní mi totiž oznámila, že zákusok mi nemá kto naporcovať na tanier a ona by nemala čas mi ho ani priniesť. Medzi riadkami povedané, máme zaplatiť o odísť.
Uff, no silná káva. Ostala som v šoku z tejto informácie. I napriek jej neprofesionalite sme jej pri vyúčtovaní nechali tringelt. Úplným zakončením bol fakt, že ona zvyšné peniaze nechala na stole. Pripomenuli sme jej, že to sú peniaze určené pre ňu, hovorí sa tomu “tringelt”. Myslíte, že pochopila? Nie, nepochopila. Odpoveďou bolo, “a to je čo?” Neočakávala som žiadnu odbornosť, ale práve vystupovanie zaváži ako prvé.
Náš zákazník náš pán - bolo sloganom pred rokmi. Dnes väčšina podnikov vyznáva iné heslo, len sme ho zatiaľ nedokázali jasne identifikovať a jednoznačne definovať.
