Keď hmla rozplynie sa

Pamätám si, keď prvýkrát som sa v tvojich očiach stratil

Bola krásna teplá jeseň, pofukoval jemný vetrík

Všetko by som teraz spravil, aby čas som naspäť vrátil

Mohol opäť dotknúť sa ťa, vyzliecť ti ten modrý svetrík

Milujem ťa, láska takú, akú som ťa poznal vtedy

Keď len z hmly sa vynárala predstava o tom, čo bude

Tá hmla je dnes ale dôvod, prečo náš svet ostal šedý

Ako zbaviť ho tej hrôzy, ako dá sa vyhnúť nude?

Nevedieť je šťastím mladých, čas si každého raz nájde

Ilúzia v podobe hmly zákonite rozplýva sa

Pravda bolí veľmi, viac jak zima keď za nechty zájde

No každý koniec posúva ťa tam, kde opäť začať dá sa...