Ľudia mi vravia, že som čitateľná ako kniha a neviem zakrývať pocity. Smejem sa nahlas, nudím sa očividne a na hlúpe otázky neodpovedám. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Súkromné, Nezaradené
Nie vždy sa človek na ulici obzerá okolo seba. Niekedy sme zamyslení a síce periferne vnímame okolie a registrujeme prekážky pri chôdzi, no náš mozog je príliš zaneprázdnený inými myšlienkami ako dekódovaním blížiacich sa objektov. Ak sa nám však občas podarí zaostriť, nevyhneme sa smutnému pohľadu na bezdomovcov. Rok čo rok mám pocit, že ich značne pribúda.
Urobila som si malý prieskum verejnej mienky. Zaujímalo ma, či aj ostatným ľuďom stúpne adrenalín aspoň 3x denne-podľa toho, koľko vecí treba vybaviť. Niekoľko hodín som strávila čítaním rubriky Sťažnosti na blog.sme.sk a neskôr som na sociálnej sieti vyhlásila pátranie po najhorších skúsenostiach so slovenskými službami. Zhrňme si početných respondentov do jedného a nazvime ho Chudák Slovák. Predstavme si, že Chudák Slovák mal dnes veľmi dlhý a blbý deň plný vybavovačiek.
Volám sa Peter Kováč, mám 28, byt v centre mesta a najkrajšiu ženu v okrese. Rodičia mi zomreli, keď som bol ešte decko, a tak ma vychovala babka. Zniesla by mi aj modré z neba, no s rozmaznávaním to nepreháňala. Na prvom mieste bola vždy škola a až potom mohla prísť na rad zábava. Na učňovke ma toho naučili viac než dosť a niektoré myšlienky ma dokonca motivujú dodnes. ''Všetko je možné, no nestačí len chcieť. Treba makať, '' často opakovala moja obľúbená učiteľka-Marta. Možno práve vďaka tomuto výroku dnes nepracujem ako výčapník v podradnej krčme, ale ako šéfkuchár vo vychytenej reštaurácii neďaleko môjho širokometrážneho bytu. Niektorých študentov však pani Marta asi nevedela vyburcovať. Občas ich vídavam v Tescu, pozdravíme sa a ja sa z diaľky usmievam popod fúzy. Sledujem ich, ako v dlani počítajú euríčka. Keď si ty chodil po škole húliť, ja som sedel doma a listoval si v lexikóne zeleniny.
Už dávnejšie som na sme.sk ''lajkla'' článok o potvrdení homosexuálnych manželstiev španielskym ústavným súdom. ‘’Proti prírode... Čo ak o desať rokov, keď bude malé dieťa vídavať na ulici priveľa takýchto párov, ostane zmätené? A nakoniec sa to v ňom prejaví tiež?! Demografický vývoj ide dole vodou a toto tomu určite neprospeje. Ani jeden psychológ si nemôže byť istý, aký vplyv to bude mať na detskú psychiku. A to je priveľký risk! Uvedomte si svoju hlúposť, všetci, čo to obhajujete, keď niečo tak zásadné podceňujete,’’napísal jeden môj známy v priestore na komentáre. Pôvodne som mu chcela vysvetliť, v čom sa mýli, no zaplavila ma taká vlna myšlienok, že na ňu komentátorské okienko nestačilo.
