Západná kultúra sa v „krajine nedotknutej prírody" nezaprie. V otázke náboženstva a viery však nepripomína americkú, skôr sekulárnu európsku. A síce aj Kanaďania vo svojej hymne spomínajú Najvyššieho (God keep our land glorious and free), v skutočnosti nemožno hovoriť o religióznom národe. Hlavne čo sa týka mladých ľudí narodených v Kanade, s minimálnym záujmom zanechať si tradície svojich prisťahovaných rodičov či starých rodičov. Tendencia je preto čím skôr sa prisposobiť ostatným asimilovaným a v určitom zmysle splynúť s davom.
Ako sa deje splývanie? Priemerný Kanaďan po skončení strednej školy nemá jasnú svoju budúcnosť. Všeobecné vzdelanie, ktoré za posledné roky nadobudol, mu ani trochu nenapovedalo, čím by sa mal v budúcnosti živiť a tak pristúpi na „plán", ktorý je skôr neplánovaným dočasným riešením. Alebo istým spôsobom aj obdobím, ktoré si tínedžeri vysnívali ako úľavu a slobodný život po škole. Väčšina chlapcov začne hneď po škole pracovať, ak tak neurobili už počas nej. Ledva s osemnástkou v občianskom sú ich možnosti, ak ich skonkretizujeme, buď zamestnanie v oblasti služieb alebo na stavbe. Tam je totiž dopyt po pracovnej sile stabilne vysoký. Hoci sa počet pozícii zdá obmedzený, čerství maturanti hľadajú práve tento typ práce. Rýchlo a dobre si zarobiť (ako pomocnik na stavbách) alebo byť v práci, kde je zábava a každý deň iný (puby a bary). Nikomu sa nechce okamžite si sadnúť za knihy a potom byť zatvorený celý deň v kancelárii. Každopádne, po pár rokoch si uvedomia, že v supermarkete nechcú robiť celý život. Tu prichádza na rad myšlienka o širšom vzdelaní.
Kým vysokoškolsky vzdelaný Slovák má zväčša vybudovanú kariéru už pred tridsiatkou, Kanaďan pred tridsiatkou začína uvažovať o nejakom tom diplome alebo aspoň kurze. Samozrejme, nedá sa to povedať o každom, ale väčšina hovorí za všetko. To je aj dôvod, pre moje ďalšie tvrdenie - vyššia vzdelanosť. Kto na Slovensku nezačne študovať po maturite, dostáva sa naspäť do školy len ťažko. Jednoducho povedané, kto nenájde v sebe dostatočnú inteligenciu na štúdium v mladom veku, do ďalšieho vzdelania sa už neprinúti. V Kanade sa pre štúdium však rozhodne väčšina ľudí, či už ide o čerstvých absolventov stredných škôl alebo o dlhšiu dobu zárobkovočinných ľudí, ktorí zacítili potrebu kariérne postúpiť. V konečnom d ô sledku majú všetci vyššie vzdelanie, či už formou niekoľkomesačného kurzu alebo dlhodobejšieho štúdia a získania titulu.
Zažiť a užiť si niečo je takpovediac nevyslovené motto mladého Kanaďana. Na jednej strane je to pochopiteľné - kariéra na nich počká, mladosť nie. Z toho vyplýva aj vzťah a postoj Kanaďanov k opačnému pohlaviu.
Vo všeobecnosti sú ľudia žijúci za veľkou mlákou otvorenejší a priateľskejší. Aspoň pokiaľ hovoríme o prvotnom kontakte a nadviazaní známosti. Nestáva sa, že by mladý Kanaďan mal problém vás pri určitej príležitosti osloviť. Dokonca nie je nezvyčajné, keď sa na vás na ulici len tak bezdôvodne usmeje. A keď dostane možnosť viesť dlhšiu konverzáciu, určite ju nezahodí. Viem, o čom hovorím, pri mojej práci v liquor store a reštaurácii sa človek stretne so stovkami ľudí (zvlášť mladými) a zámienka na rozhovor sa vždy nájde. V mojom pripade je to pravidelne akcent, ale konverzáciechtiví zákazníci sa vedia chytiť hocičoho - od komplimentu na náušnice až po okuliare. Interpersonálna komunikácia funguje na plné obrátky.
Keď si predstavíte Európana, ktorý sa vydá baliť dievčatá, väčšinou je to obraz upraveného a nagelovaného „hošiny" v značkovom tričku. Keď máte možnosť niečo také vidieť v Kanade, viete, že sa pozeráte na Taliana alebo Španiela na dovolenke. V skratke, Kanaďan nemá potrebu ukazovať sa ako pekný chlapec. Nosí štyri roky staré vyblednuté šortky, nevyžehlené tričko a vyšedivelú šiltovku. Na druhej strane, nedovolí, aby mu vlasy narástli do viac ako sedemcentimetrovej dĺžky a aby jeho brada vykročila zo svojho obvyklého tvaru. Nakoniec, chlapec zdanlivo ľahostajný k svojmu výzoru je to, čo odcení väčšina dievčat. Takzvaný ‚rough type‘.
Dôvod? Je to jednoduché, nedbanlivý zovňajšok nepriamo prezrádza vašu orientáciu. Drsný look = na dievčatá, tip-top upravenosť = na chlapcov. Kanaďania sa doslova hrozia pre tým, že by ich niekto považoval za homosexuálov. Je to snáď najväčšia urážka, hrozba a súčasne poníženie, ak o mužovi niekto povie, že je na chlapov. To je dôvod, prečo nenosia „európsky" typ plaviek, nechodia nakupovat (iba ak so ženou a v tom najotrhanejšom oblečení) a svet by sa zrútil, keby išli vo dvojici po ulici a lízali zmrzlinu. Niektorí vám dokonca povedia, že nepôjdu von s kamarátom, musia byť aspoň traja. Keby predsa sedeli v bare v dvojici, všetci by na nich zazerali...
Hoci sa Kanaďania vo svojom životnom štýle najviac približujú svojim južným susedom, nemožno ich hádzať do jedného vreca. Porovnávať z vlastnej skúsenosti sa mi síce nedá, ale aj napriek tomu viem, že znamienko rovnosti medzi Kanaďanom a Američanom neplatí. Štúdie hovoria, že mužskí obyvatelia krajiny javorových listov sa ženia neskôr (30,6 rokov oproti 26,7 rokov v USA) a rozvádzajú menej. Takisto sú zdravší - v jedle sú zdržanlivejší, športujú vo väčšej miere a jedia až dvakrát toľko ovocia a zeleniny ako populácia krajiny neobmedzených možností. Američania nemajú k dispozícii toľko voľného času (robia 38 hodín do týždňa oproti 35 dňom v Kanade) a dní voľna, čo hrá v prospech Kanaďanov. A aj v prospech kanadskej spotreby alkoholu, ktorá je o 8 percent vyššia (27 percent) ako v Spojených štátoch. Čo z toho všetkého vyplýva? Kanaďania sa v súčasnosti majú lepšie. Napriek mierne vyšším cenám mnohých tovarov nie sú natoľko zadĺžení, majú lepší zdravotnícky systém a užívajú si to, čo majú v skromnejšej miere avšak stále naplno.
Napriek tomu, že sa tu miešajú rasy a kultúry, Kanada a jej obyvatelia si vytvorili vlastný obraz. A ten je jedinečný, odlišný od Ameriky. Obyvatelia druhej najväčšej krajiny sú otvorení, priateľskí a tolerantní. A hlavne, užívajú si život ako najviac sa dá.
Zdroj: Maclean‘s
