Martina Harvanová
Televízne reklamy nevymrú
Niekedy sa sama seba pýtam, kto pozerá televíziu. Určite je to minimum mojej generácie a o mladších nekomunistických ročníkoch už snáď ani netreba uvažovať.
Viem kto som a načo som tu...ale neviem kde sa budem uberať. Študentka, ktorá nepozná svoje budúce kroky, avšak chce vidieť svet zo všetkých strán. Zoznam autorových rubrík: Médiá, Marketing, Svet na pár riadkov, V Kanade, Súkromné, Nezaradené

Niekedy sa sama seba pýtam, kto pozerá televíziu. Určite je to minimum mojej generácie a o mladších nekomunistických ročníkoch už snáď ani netreba uvažovať.

Jeden by neveril, aký je nemožný, keď sa na pár týždňov odsťahuje zo svojej rodnej hrudy.

Stereotypy vravia, že Latinoameričania sa obzrú za každou sukňou, že Nemci sú skôr odmeraní alebo že Angličania vyznávajú divoké párty na spôsob drinking-to-get-drunk. Aký je typický obraz súčasného Kanaďana?

Nevedela som si niečo také predstaviť, kým som to nevidela v realite. Alkoholizmus naozaj existuje a ja som sa stala jeho tichým pozorovateľom. Pozorovateľom každodenných návštevníkov obchodu s alkoholom.

Hovoria im the regulars. Pre personál reštaurácie sú niečim medzi zákazníkom a priateľom. Ten vzťah je zaujímavý - preberáte s nimi svoj osobný zivot a pritom vám pri odchode zaplatia.

Moja sesternica sa volá Lea, je napoly Slovenka a napoly Kanaďanka. Po slovensky hovorí celkom obstojne avšak s nezabudnuteľným americkým akcentom.

Bez toho, aby to vyznelo ako klišé, môžem spokojne povedať, že mám asi najlepšieho šéfa, aký môže byť.

Spojené štáty sú vraj jednou z najreligióznejších krajín. A očividne tým ovplyvňujú aj svojho severného suseda. V Kanade budú totiž deti povinne oslavovať toho najvyššieho v najmenej deviatich náboženstvách.

Kanaďania vraj netrpia obezitou tak mohutne ako populácia Spojených štátov. Spomenula som si na to, keď som videla v sobotu ráno tie počty športuchtivých nadšencov preháňajúcich sa po Vancouvri.

Ešte nikde som o antikoncepčnej pilulke nepočula, že by jej užívanie bolo bezrizikové alebo že by mohlo mať pozitívne zdravotné dopady (ale priznávam, že som možno zaujatá). V Británii asi na toto zabudli. Alebo zostali zaslepení svojou vlastnou pohodlnosťou.

Pre teba, ktorý čítaš tento blog, je pravdepodobne niečo také ako druhý pilier alebo euro už obohratá pesnička. Súdim podľa seba, lebo som už voči televíznym debatám a článkom popisujúcim prechod na novú menu tak trochu imúnna. Samozrejme, informácií nie je nikdy dosť, ale predsa len znejú dohady o možnom zvyšovaní cien alebo neoprávnených ziskoch DSS-iek ako pokazené rádio. Nedávno som sa však presvedčila o tom, že opakovania nie je nikdy dosť. Prečo?

Nemala som nič proti policajtom. Síce človeka zvyknú zastihnúť v tej najnevhodnejšej chvíli, ale väčšinou na to majú príčinu. V mojom prípade ma však ich príčiny úplne dostali.

Nijako zvlášť pejoratívne, na druhej strane ani príliš povzbudivé charakteristiky. Ja som však našla pár tých, vďaka ktorým možno dať úvodzovky v titulku do zátvoriek.

Médiá verzus vláda. Téma, ktorá je na Slovensku intenzívne obracaná zo všetkých strán už najmenej dva roky. Sú médiá naozaj také zaujaté, keď kritizujú takmer všetky počiny terajšej vlády? Ani zďaleka. V tom prípade by musela byť zaujatá aj novinárska obec spoza hraníc.

Spôsobila na americkom kontinente šok. A zďaleka nielen to. Zhrozenie z nedostatku, ktoré nám pripadá skôr smiešne, všetkých doslova vzalo. Jedlo určené pre masy, reklama vyrobená pre masy a následne masová reakcia. A fungovalo to priam ukážkovo.

Tak sme sa po mnohých diskusiách a polemikách konečne dočkali. Právo na odpoveď sa začalo zhurta používať, tak ako bolo predpokladané, politikmi. Na žiadosť ĽS-HZDS nadväzovali samozrejme ďalšie komentáre. Aj za týmito sa v centrále spomenutej „výkladnej skrine politických strán“ určite zapráši. Takto nejako by mohlo vyzerať ďalšie podanie na základe sobotňajšieho komentára Petra Schutza.

Anketári, promotéri a iné kadečo ponúkajúce alebo spytujúce sa bytosti sa nám, zdá sa, stále častejšie pletú do cesty. Tak by to povedala väčšina z nás. Ja sa však rada nechám zastaviť. Mám na to zväčša dva racionálne dôvody.