V rodine máme totiž takého správneho indikátora. Indikátora na všetko politicko-spoločensko-kultúrne. Či ide o kauzy, ktoré sa v enormnej miere riešia vo všetkých médiách a väčšinu obyvateľstva aj tak netrápia alebo o celospoločenské zmeny, ktoré sa síce riešia, ale prekvapivo aj tak v mnohých prípadoch nepadnú na ornú pôdu. Naša babka je presným prototypom občana, ktorému možno omieľať dookola, čo je to ten druhý pilier dôchodkového sporenia, aj tak si predstaví budovu sporiteľne podopretú dvoma stĺpmi. Jej pochopenie spoločenských procesov nás udivuje stále viac.
Prednedávnom sa nás pýta: „A ako to je s tým euro? To sa akože zavedú aj eurá aj centy? A čím sa bude platiť?“ Tak sme jej trpezlivo vysvetlili, že centy sú niečo ako haliere a platí sa s nimi vtedy, keď potrebuje v obchode dať predavačke menšiu hodnotu ako jedno celé euro. Chvíľu rozmýšľala a potom sa znova zaujímala o niečo, čo jej vŕta v hlave, lebo sa o tom v televízii stále hovorí. Mešce. „A to budeme mať potom naozaj mešce... Keď všetko budeme platiť v eurách.“ Najprv sme nepochopili, nad čím sa tak rozčuľuje. Až po pár vetách sme porozumeli jej myšlienkovým pochodom, ktoré sa dopracovali k tvrdeniu, že všetko sa bude platiť v hodnote jedného eura. Blúzka bude stáť 10 €, takže na pult vyložíme desať mincí, nie? To, že má nová mena bankovky a mince viacerých hodnôt sa vysvetľovalo ťažko. Nakoniec sme rezignovali pri jej otázke, koľko teda bude stáť niečo, čo je teraz označené cenovkou pätnásť korún. Pol eura bolo na našu babku už priveľa.
Náš rodinný indikátor má veľa prínosov. Chápanie tak bežných a diskutovaných tém ako prechod na euro sa u väčšiny Slovákov (naozaj si myslím, že tvoria väčšinu) redukuje len na útržkovité poznatky z médií, ktoré často narobia viac škody ako osohu. Tento fakt si človek, ktorý bežne narába s cudzou menou neuvedomí. A nevie si predstaviť, prečo druhí neocenia prínosy eura. Na našej babke presne vidíme, ako zmýšľajú tí, ktorí v konečnom dôsledku naletia rôznym nebankovým subjektom alebo podomovým „zástupcom zmenární“.
Práve spomenutá časť obyvateľov potrebuje tú diskutovanú reklamnú kampaň na euro. A neviem, či osoba, ktoré nechápe význam centov, porozumie postavičke vyskakujúcej z peňaženky dámy, ktorá platí v kaderníctve.
Šťastie, že máme našu babku. Vďaka nej viem napríklad j pochopiť, prečo je občan taký nadšený zo slov „zakázať obchodným reťazcom neúmerné obohacovanie sa“. Obohacovanie? A na úkor mňa? Dobre to vraví ten Fico...
