Silvestrovská zábava predstavuje pre strednú generáciu takzvanú "papučovú kultúru". Jednoducho sa posadiť do kresla, natiahnuť si nohy, otvoriť si fľašu vínka, rozbaliť nejaké to slané pečivo a ho zobkať z misky. V ruke mať ovládač a prepísať z programu na program. Veď ten je takmer vždy dosť bohatý, načo chodiť von! Prepnem, vtipné scénky... Ťuk... aha, zase nejaká tá vtipná scénka... blíži sa polnoc, odpočítavanie, prípitok, hymna, pozrieť si ohňostroj a ideme spať. Toto je tá stredná až vyššia veková kategória.
Ďalšia skupina zase uznáva "chatovú kultúru". Zavolať pár kamošom, vziať si nejaké to obeživo, nabaliť dosť ibubrufenov a môže sa ísť. Tie lieky predsa na ten hlavybôľ, ktorý bude nasledovať potom. Častokrát vznikajú na takýchto chatovačkách lásky, vzťahy, niekedy aj pekné priateľstvá. Má to svoje riziká, rodičia nechcú púšťať svoje neplnoleté deti na takéto výlety, pretože vidia v správach, že sa môžu skončiť tragicky. Ani sa nečudujem, ja keby som mala dieťa, asi by som ho v 15 rokoch tiež nepustila na chatu s ďalšími deťmi....
Väčšina miest organizuje pre svojich obyvateľov aj program priamo na hlavnom námestí. Zaplatí sa nejaká hudobná skupina a tá zaspieva oslavujúcim pár hitov. Potom sa spustí ohňostroj, hymna a primátor povie to, čo takmer každý rok.
A koniec roka je za nami! Dáme si novoročné predsavzatie, ktoré aj tak po pár mesiacoch porušíme, alebo ich rovno zabudneme.
Koľko ľudí oslavuje Nový rok originálne? Napríklad stavaním snehuliaka, alebo sadením nových kvetov....
Kultúra ako slovo stráca význam... veď prívlastky, ktoré dostáva dehonestujú jej pôvodný význam.
Možno by sme sa mali nachvíľu zastaviť a zamyslieť. Nechodíme každý deň z práce okolo knižnice, galérie, múzea? Ak áno, prečo sa tam väčšina z nás nezastaví? prečo sa mladí nezastavia napríklad v galérii, pozrieť si výstavu možno svojich rovesníkov?
Sme ľudia... každý z nás je iný a predsa sa v niečom podobáme....Sme ľahostajní jeden voči druhému... nevnímame umenie, fantáziu toho druhého..... Keď nemáme radi klasiku, sme ľahostajní k rockerom. Keď milujeme hip-hop, sme ľahostajní voči klasickej hudbe....
Kultúrne žiť znamená akceptovať toho druhého a vedieť sa pozrieť aj na veci, ktoré nemilujeme my, ale niekto iný....
