Do pracovného života som vhupla ako mladé neskúsené dievčatko, ktoré malo ideály o práci a o pracovnom trhu... V týchto ideáloch som žila takmer 4 roky. Bola som nesmierne šťastná, že mám prácu, ktorá ma neuveriteľne bavila, že som robila niečo, čo mi bolo zároveň koníčkom, nielen každodennou rutinou.
Najskôr som len praxovala na pracovisku, potom, keďže som vraj bola šikovná, dostala som pracovnú zmluvu a veselo si robila svoju vysnívanú prácu ďalej. Bolo to priam idilické... ale blížil sa čas, kedy mi mala pracovná zmluva vypršať. Avšak jedna kolegyňa bola na materskej a nemienila sa zatiaľ vrátiť, tak som si myslela, že zmluvu mi predĺžia. Nebol dôvod, prečo nie... veď som si začala robiť vysokú školu presne v odbore... Ale prišla krutá realita... riaditeľka sa vyjadrila, že mi zmluvu nepredĺži, vraj nemôže a nepotrebuje ďaľšiu pracovnícku.
Okej, dobre... tak čo mám robiť?
Hneď na druhý deň, ako som tam prestala pracovať, zastavila som sa tam... asi z nostalgie... alebo sa ešte raz rozlúčiť. A čo som na svoje prekvapenie nevidela? Nová pracovníčka!! Aj kolegyne boli dosť prekvapené, lebo o tom nikto nevedel....
Plna rozcarovania som odisla domov... a dost sklamaná...
Našla som si inú prácu, ktorá ma však nebavila a riaditeľka v nej bola dosť svojská... Vydržala som rok, potom som vyhrala jeden konkurz a zmenila prácu.
No ešte predtým, ako som do tej novej práce nastúpila, som sa dozvedela, že v tej mojej starej sa zase uvoľnilo miesto... a keďže som stále chcela ísť späť, napísala som znova žiadosť... pár mesiacov pred dokončením obdornej školy...
Konkurz s nekonal.. Bola som priamo za riaditeľkou, pretože sme sa rozišli relatívne v dobrom a povedala som jej, že by som sa rada vrátla,že mám aj prax, aj chuť, aj školu dokončujem.
Odbila ma vetou, že ona chce skončenú vysokoškoláčku v odbore.. a hneď.
Smutná som odišla.
A keď som sa nedávno zastavila pozrieť sa, akú odborníčku prijali, zase mi bolo takmer do plaču. Prijali mladú slečnu, ktorá nemá vysokú školu, dokonca ani len strednú v tom potrebnom odbore. Pýtam sa prečo?? ani prax v tej práci nemá?? Ako vyhrala konkurz? A bol vôbec nejaký, kde mňa naň nepozvali?? veď som mala prihlášku aj požiadavky som spĺňala...
Je mi naozaj smutno z toho, že pani riaditeľka mi takto klamala... Mohla radšej povedať, že ma nevezme, lebo tam chce niekoho iného a nie vyhovárať sa na skutočnosti, ktoré aj tak nedodržala...
Teraz viem, že som mala príliš neostré lakte.. a dotyčná mala zrejme vplyvných priateľov...
Je mi to dosť ľúto, že sa teraz pozerá na priateľov, a nie na to, kto má akú kvalifikáciu a predpoklady vykonávať istú prácu.
:(((((((
