Boli sme v Bratislave... Po troch hodinách strávených na prednáške sme sa nachvíľu potúlali Bratislavou a aby sme veľmi nezablúdili, šli sme na autobusovú stanicu, že si dáme niečo dobré pod zub a potom rovno pôjdeme na náš autobus. Uvideli sme tú zaujímavú a štýlovú kaviareň v budove autobusovej stanici. Tak teda poďme... určite tam niečo dobré nájdeme....
Vošli sme dnu a rozmýšľali sme, ako to tam asi funguje, že či si musíme objednať pri pultíku, alebo sa nás niekto ujme... Po dlhšom sedení som sa rozhodla ísť teda k pultu a objednať. Dali sme si viedenskú kávičku a super koláčik Marlenku... Čašníčka povedala, že nám to donesie k stolu. Aj sa tak stalo.
Tak sme sa rozhodli že rovno aj zaplatíme. No veru, čašníčka Kristi prišla a platila som bankovkou v hodnote 1000,- SK. Najskôr si ju v svetle poobzerala a potom výdavok rozložila po celom stole. Všetky bankovky som teda pozbierala a vložila do peňaženky s tým, že si vychutnám konečne tú kávu a koláčik.
Tak sme sa s kamarátkou pustili do jedenia. V tom čašníčka zahlásila, že nevie čo sa deje, že či je po výplatách, keď jej všetci platia tisíckami. No nevšimla som si, ako platili ostatní, ale ja áno. A čo je na tom?? Nevyzerala som nejako podozrivo, ani tak, že by som tú bankovku mala od pochybných zdrojov, aspoň si myslím. No nevadí, nechala som tú jej poznámku tak, však na niečom sa zabaviť treba :) Aj keď nemusela kričať na celý "autobus".
Neskôr, ako sme tak sedeli prišiel nejaký pán, ktorý rozprával po anglicky a ja som vyrozumela, že chce spraviť niečo na jedenie. Čašníčka mu rukou mávla, že toto je ponuka, ale že to bude trvať 15 min. Tak pán odišiel von sa poradil s priateľmi, že či počkajú. Vrátil sa a pýtal si niečo iné. Čašníčka sa dorozumievala rukami... no a? Veď keď nevie reč, pomôže si :)
Po trošku zvláštnom ropzhovore nakoniec pán dostal, čo chcel a spokojný odišiel. Kristi si asi neodpustila a zdôverila sa kolegyni, že to je ako sa rozprávať s hotentótom.
Ach jaj, záver je, že v hlavnom meste treba vedieť na prácu čašníčky aspoň jeden cudzí jazyk a treba mať k tomuto povolaniu trochu citu.
Niektorí zákazníci sa totižto už nevrátia do podniku, kde nie je sympatická obsluha.
