Všetko to bolo krásne, no keby si si ma viacej vážil nikdy sa to nemuselo stať. Dala som ti všetko a možno práve to bola tá chyba. Ľúbila som ťa a aj ľúbim, no to už je teraz naozaj jedno. Došli mi sily, nedokázala som to ďalej znášať.
Verila som ti, vštko čo si mi vravel som hltala plnými dúškami a obdivovala som ťa, bol si mojim bohom. Postavila som ti taký imaginárny piedestál, kde si bol ty a ja som si ťa uctievala a denne sa k tebe modlila a prosila ťa o tvoju priazeň. Priazeň, ktorá sa pomaly,ale iste vytrácala. Ja viem, stále mi vravíš, že ma miluješ a nechceš ma stratiť, no nič si pre to nerobil. Stále si sa stretával s ňou. Bolo to tvoje rozhodnutie, mal si na výber a aj si si vybral. Tak prosím, nečakaj, že ja to budem tolerovať a tváriť sa, že je to ok. Pretože nie je.
Nemôžes ísť ďalej, pokiaľ si nevysporiadaš svoju minulosť. Ja som ju vysporiadanú mala, vedela som čo chcem, no ty nie. Preto som to musela skončiť. Vravel si mi, že sa to už nezopakuje a ja hlúpa som ti verila. Verila som tvojim modrým očiam, tvojim perám. A tak mi treba. Spravil si to opäť. A opäť mi sľubuješ, že sa to už nestane. To máš pravdu, nestane, pretože ja to už nedovolím. Nedovolím ti šliapať po mojom srdci, po mojej duši,...
Nevedel si sa rozhodnúť, tak som ti to uľahčila a rozhodla som za teba. Teraz mi asi nepoďakuješ, no aspoň si nebol ten zlý ty. Ja som už zvyknutá, niekto musí byť tá sviňa a ukončiť to. A vo mne sa prejavili skryté masochistické chúťky, tak som si povedala, že radšej ako mi máš ublížiť ty, spravím to sama.
Bolí to a vôbec mi to nie je jedno,aj keď sa to možno zdá. Ja už len nemám silu bojovať. Prosila som ťa, aby si za ňou nechodil,aby si s ňou nehovoril, no ty si to aj tak robil. Plakala som, kričala, odchádzala a búchala dverami, prosila a vyčítala. Sľúbil si, že to nespravíš, no spravil si.
Sklamal si ma, tak ako môže sklamať len milovaná osoba. Je mi to ľúto, naozaj ľúto, no spôsobil si si to sám, ja som sa snažila ti vysvetliť, že tá cesta nie je správna, že to že som tu dnes, neznamená že tu budem aj zajtra. No a je tu to "zajtra". Už tu nie som, nie si tu ty a ani mi. Je koniec. Definitívny.
Aj napriek tomu, že ťa stále ľúbim.
Pre toto všetko som to ukončila, pre preplakané noci, pre boľavé srdce, pre usoplený balíček vreckoviek. Preto,že si sa nesnažil mi dokázať, že ma máš naozaj rád. Nič si preto nespravil, mal si totiž prácu a bol si príliš unavený. Ja to chápem a preto odchádzam. Pomaly, potichu, bez výčitiek či kriku. Spýtal si sa ma, prečo nie som smutná. Vieš prečo? Pretože nemám silu. Emócie vo mne vymreli, tak ako vo mne zomrela nádej, že sa to zmení.
A zvládam to hrdinsky, so vztýčenou hlavou kráčam ďalej životom. Nevravím, že neplačem, len ti už nedovolím, aby si mi slzy zotieral z tváre. Už ti nepatria,tak ako ti nepatrím ani ja. Čas zahojí všetky rany.
