Lúčim sa s tebou a tvojim svetom.
Už ostal len ten môj. Čo bolo naše už nie je, čo bolo tvoje, ostalo, no už tu nie si ty. Bolí to, ako keď bodajú nožom, a tá bolesť nie a nie odísť. A ešte dlho tu zostane.
Viem, nemohol si mi povedať, že zomieraš, nedokázala by som bezmocne stáť a pomaly sledovať ťvoju smrť. Milovala som ťa, ako keď matka miluje svoje dieťa. Bol si môj, bol si náš.
Viem, že si nám nechcel ublížiť. Chcel si odísť potichu, aby nikto nemusel vidiet ten smútok v tvojich očiach. Je to ťažké udržať slzy, byť statočnou a káčať ďalej.
Nikto už nebude ako ty. Bol si mojim bratom, aj keď si ma neposlúchal a ráno budil. Prežili sme toho spolu veľa, krásnych 6 rokov.
No bol si maldý, príliš mladý na to aby si odišiel.
Dal si mi toho veľa, vypočul si ma keď mi bolo tažko. Zahladel si sa mi do očí a ja som vedela, že svet nie je tak čierny ako sa zdá byť.
Bol si našim slniečkom, našim mesiačikom, našim Abesiačikom.
Zbohom Abes Brillkama, nikdy na teba nezabudneme.
Ľúbime ťa...
