Muž nie je sám...
Na druhom kresle vedľa neho sedí žena. Pozerá s mužom do šera noci. Je im spolu dobre a pritom ani moc nehovoria. Muž po chvíli natiahne ruku k žene. Spoja sa im dlane. Pozerajú na seba. Ona sa usmeje a v tom...
Muž je sám...
Preberá sa zo sna. Oblieva ho pot. Leží a s otvorenými očami a pozerá na strop. Každý deň ho prepadá ten zvláštny sen. O dome s verandou pri jazere v ktorom nebýva. O hviezdach za mračnami a žene, ktorú nepozná.
A niekde vo sne...
Sa sníva žene o mužovi, ktorý máva sen o dome pri jazere. Často pritom vidí samú seba, ako sedí vedľa neho v kresle, ale tvár toho muža nepozná. Cíti len pocit. Cíti, že k nemu prináleží.
Keď sa však z toho sna preberie, vidí vedľa seba muža. Ale ten je už iný. Tomu sa o nej nesníva. Ten si bdie len sám nad sebou. Či v noci, či vo dne. Ten stratil svoje sny už dávno.
A v tom všetkom...
Práve niekto číta tieto riadky ako aj ty. Je noc alebo deň? Je dotyčný muž alebo žena? Má ešte sny alebo už ich dávno stratil a spolu s nimi aj seba? Je sám, sama, alebo nešťastné prináleží k niekomu inému?
Hľadajúc, stratený človek hľadá so psom vo sne svoj stratený dom s verandou poblíž jazera, s výhľadom na hviezdy...
A ja sa len sám sebe zdám...
V sne a tichu si lietam a rozháňam padajúce kvapky dažďa a divoké mračná, aby muž a žena sediaci na verande za domom pri jazere uzreli tie jasné hviezdy...
Spím...
