V roku 2005 som strávil osem mesiacov ako dobrovoľník na Islande.
Pracoval som v prírodnej rezervácii Heiðmörk neďaleko Reykjavíku a počas pobytu som spoznal ľudí z mnohých krajín sveta.
Za tých osem mesiacov som zažil množstvo situácií, ktoré by som si dnes možno ani nevymyslel.
Toto je jedna z mojich spomienok.
Počas jednej noci sme sa o druhej ráno vybrali s ďalšími dobrovoľníkmi na diskotéku.
Vtedy som už vedel, že islandské víkendy môžu vyzerať trochu inak, než som bol zvyknutý doma.
V piatok a sobotu večer vychádzali Reykjavíčania do mesta a postupne navštevovali niekoľko klubov.
Ja som sa ocitol v jednom z nich a, ako obvykle, som podopieral stenu.
Keď ku mne prišiel jeden Viking a spýtal sa:
„Prečo tu tak sám stojíš na diskotéke?“
Odpovedal som:
„A čo tu na diskotéke iné mám robiť, há?“
Pozrel na mňa.
„Odkiaľ si?“
„Zo Slovenska.“
Chvíľu na mňa pozeral.
A potom sa spýtal:
„Z Juhoslávie?“
„Zo Slovenska!“
V jeho očiach sa objavili dva veľké otázniky.
„To neviem, kde je.“
A tak sa začalo asi dvadsaťminútové vysvetľovanie.
Slovensko.
Európa.
Československo.
Juhoslávia.
Nie.
Stále nič.
Vtedy som pochopil, že moje geografické vysvetľovanie bude asi dlhšie než samotný „night crawl“.
Po chvíli však Viking zmenil tému.
„A tancovať nechceš?“
Ani som nestihol odpovedať.
„Poď k nám. Mám tu kamarátov. Musíš sa s nimi zoznámiť.“
A už ma ťahal do davu.
Postupne ma predstavil svojim kamarátom a kamarátkam.
V podstate mi predstavil polovicu diskotéky.
Samozrejme, mená som si nezapamätal.
Ale všetci sa tvárili, akoby sme sa poznali roky.
Žiadne dlhé zoznamovanie.
Žiadne otázky typu „čo robíš?“ alebo „odkiaľ presne si?“
Proste som tam zrazu bol.
Jeden úplne neznámy Slovák medzi Islanďanmi.
Po záverečnej sme si pred klubom povymieňali adresy a telefónne čísla, dali si bozky na rozlúčku a každý sa vybral svojou cestou.
A ja som si vtedy pomyslel:
Prišiel som na diskotéku ako úplne neznámy Slovák a odchádzal som ako človek, ktorého už poznala polovica Reykjavíku.
Len ten Viking stále netušil, kde vlastne Slovensko je.
Ale možno to ani nebolo dôležité.
V tú noc som pochopil jednu vec.
Na islandskú diskotéku nemusíš prísť s partiou.
Stačí prísť sám.
O partiu sa už postarajú Islanďania.
Tento príbeh je jednou zo spomienok, ktoré som po rokoch spísal vo svojej knihe Prežil som Island – Košičan medzi Vikingami.
Osem mesiacov na Islande mi zostalo v pamäti dodnes.
