Martin, z Košíc. Pred 25 rokmi som bol dobrovoľník na Islande. Dnes som sa rozhodol, že sa s Vami podelím o svoje skúsenosti a zážitky zo života priamo medzi Islanďanmi.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Dá sa napísať kniha iba s telefónom v ruke, dvoma rukami v sadre a pomocou umelej inteligencie? Ja už viem, že áno. Text, bol môj, ktorý ležal 20 rokov v zásuvke. A tak som si povedal, prečo by som z toho neurobil knihu?
Počas môjho pobytu na Islande som zažil všelijaké večery. Tento u Einara na okraji Reykjavíku však patril medzi tie najzvláštnejšie.
Ísť po platobnú kartu, nakúpiť a stihnúť dôležitý telefonát? To by nemal byť problém. Kým za volantom nesedí Einar. Vtedy si človek neni istý ničím...
Takže som už poznal polovicu Reykjavíku, nočný život, domácich Islanďanov, ale prišiel čas zistiť, prečo som vlastne na Island prišiel.
„Night life“. Po dvoch týždňoch plných nových zážitkov som sa vrátil do Reykjavíka. A tam som spoznal ďalší typický zvyk Reykjavíčanov. Sú to takzvané „night runs“.
Po troch dňoch na Islande som chvíľu myslel, že moje dobrovoľníctvo sa skončilo skôr, než sa poriadne začalo.
Po troch hodinách letu som konečne pristál na Islande. Lenže ešte predtým som si stihol myslieť, že v lietadle vypadla elektrina.
O Islande som toho veľa nevedel. Sopky, ľadovce, Vikingovia a Björk. To bolo asi tak všetko. Napriek tomu som sa tam v roku 2005 vybral na osem mesiacov ako dobrovoľník.
