Anjel...každý máme jedného.
On ako tieň mihá sa za nami.
Keď plačem ja, smúti i on, so mnou kvíli.
Keď dýchať nestačím, dodá mi sily.
Mám more priateľov, on je však vzácnejší.
Občas z nebies priletí a ukryje ma pod krídla.
S nebeskou svätosťou, z oblohy hľadí.
Tak nežný a láskavý, je večne mladý.
I srdce kamenné na lásku premení.
S láskou ti vylieči zranení tucty.
Každučkú chvíľočku tráviť s ním chcem.
On je ten anjelský anjel, čo pohládza Zem.
S anjelom je môj svet bezpečný.
Už sa nemusím ukrývať.
Je najlepší z najlepších, najvzácnejší dar.
Nebeský posol, čo zbaví svet chmár.
V snoch sa s ním stretávam.
Zverím mu tajomstvá.
Sladkosť medu na perách nosieva.
Teplými slovami dušu mi zohrieva.
Teplé má dlane, priateľský pohľad.
Nositeľ svetla, čo rád má každého.
Nebeský Otec na Zem ho zosiela.
Ak vidí niekoho, kto potrebuje anjela.
Slnko mu posvieti na jeho cesty.
Aj striebristý mesiac prispeje.
On vždy pozná kto chybil.
Pozná i najtajnejšie predpovede sibýl.
Je vždycky potrebný.
Sladký syn nebies.
Pomáha tým, ktorým treba.
I hladným sirôtkam bez kúska chleba.
Pomôže viacerým, nie iba mne.
Anjelský anjel, čo duše spája.
Rýchlo bež za ním, sviece zhasínaj.
Svetielko snov v dušičke zažínaj...
