Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sladké sú bozky, nežná jedlaň,
čo by len dala, čo dala zaň.
Matku má samotu, temnota jejpán,
v srdci má prázdnotua niekoľko rán.
Sama je, samučká, v tŕníje ružičkou,
svetom sa predieras nesmelou dušičkou.
Očká sťa studničky nevidiadna,
túži sa prebudiť zo zléhosna.
Chvíľkami nevládze, bolesť savrátila,
ukrytá v tajomstve,anjela stratila.
Kto ju tu prichýli pod krídlaochranné,
cíti sa stratená sťa vtáčabezbranné.
Lásku už nepozná, srdce mákamenné,
Je čoraz viac nocí, ktoré súbezsenné.
Smútok ju opantá, šťastie užkráti sa,
dušička krehučká, vo svetestratí sa.
Ruky má spútané temnotouzlou,
nemôže vysloviť ani pár slov.
Studenú, bledú tvár vietorjej ovieva,
stratená v samotenakoniec umiera.
