Že netušíte o kom píšem? Možno budete prekvapení, ale o reč je o najlepšom štvornohom priateľovi človeka. Áno, je to pes. Najvernejší priateľ človeka a súčasne najlepší terapeut. Kto Vám najlepšie porozumie, ako hafan? Je to stvorenie, ktoré Vás za kúsok stravy neskutočne ľúbi celou svojou bytosťou. Postačí mu ten kúsok jedlo z Vášho stola a mieto, kde môže skloniť svoju hlavu a chvost. Viac mu k životu netreba. Možno poznáte to príslovie, že ak chcete lásku za peniaze, kúpte si psa. Je to skutočne tak. Pes nebude kritizovať Váš vzhľad. Je mu jedno, či máte kilo naviac alebo menej, alebo to či máte krátke alebo dlhé vlasy. Pes Vás bude milovať, či budete milionár alebo v hmotnej núdzi, svojho pána si nedá. V prípade nebezpečenstva Vás bude chrániť celým svojim telom a dušou, dá za Vás aj svoj život.
Viem o čom píšem, vyrastala som so psom. Keď som mala 13 rokov, naši doniesli Rhodeského Ridgebacka Cynthiu. Hneď sme sa skamarátili. Pamatám sa, ako rástla a mame kaličila tulipány, ktoré si tak starostlivo zasadila a ochraňovala. Dokonca jej oškubala pýchu jej záhrady, rododendron. A samozrejme ako každé šteniatko, robila neplechu. Napríklad si zgustla na vypchávke z maminej obľúbenej blúzky. Cyntík sa so mnou učila od základnej školy. Preskákala si so mnou stresy z prijímačok na strednú ako aj celé štorročné štúdium. Absolvovala akademický týždeň a štúdium na vysokej škole. Pamätám si, ako zaspávala na koberci pri posteli - tu chcela mať miesto. Keď som mala všetkého dosť a bola som v koncoch s nervami, prišla ku mne a oprela si svoju hlávku o mňa a pozrela na mňa tými veľkými očami. Potom sa zvalila a čakala, aby som ju hladkala, má to rada. Potom si ľahla k mojej stoličke. Kým som si robila veci, spala pri mne a dodávala mi energiu. Je to moja garde dáma. Keď pozerám telku, ľahne si do kuchyne aby bola s nami. Až keď zhasnem televízor a idem spať, aj ona ide. Ako každý pes, rada mi skáče na posteľ, hoci vie že to má zakázané.
Cez ňu som sa naučila zodpovednosti za živé tvory, hoci zo začiatku to bolo ťažké. Premôcť svoju lenivosť, to nie je len tak. Hlavne keď beží Váš obľúbený seriál či magazín. To chce riadne sebazaprenie, hlavne keď som jej mala ísť po granule keď bola hladná. Alebo keď som sa mala učiť a bola búrka. Musela som si spraviť nútenú prestávku a venovať sa jej, utešovať ju. Akoby povedala moja vedúca, ten pes je polka mojej existencie. Škoda, že nemôže rozprávať, iste by Vám o mne povedala svoje. A možno je to tak lepšie, že mlčí. Aspoň nikomu nevykecá moje tajomstvá a trápenia, s ktorými som sa jej zdôverila. Je to moja mlčiaca kamarátka.
