Ľudia majú dve ruky. Jednu, aby stisli dlaň tomu, s kým kráčajú a druhú, aby dvíhali tých, ktorí padajú. Zoznam autorových rubrík: Životný štýl, Súkromné, Nezaradené
Nechápem, ako môže človek druhého vodiť za nos v partnerských vzťahoch. Nechápem, ako môže niekto v dôležitých veciach klamať partnerovi. Nechápem, ako sa na tom dokáže ešte aj baviť. Nechápem, keď niekto úmyselne robí zo svojej polovičky hlupáka.
Milí moji čitatelia, kritici a v neposlednom rade admini. Na sklonku starého roku Vám chcem poďakovať za všetku Vašu pozornosť, ktorú ste mi doteraz venovali. Všetky Vaše pochvalné ale aj kritické reakcie ma posúvajú vpred a ukazujú mi smer, ktorým sa mám uberať.
Nikdy som nebola ako iné deti. Vždy som vyčnievala z radu. Kým sa moji rovesníci hrali na skrývačky, skákali škôlku alebo maľovali na chodník, ležala som v nemocnici a liečila sa zo svojej choroby. A potom, keď som nastúpila do školy, ma v triede šikanovali. Možno tomu vďačím za inakosť. Nikdy som to v živote nemala jednoduché. Ale kto má na ružiach ustlané? Aj keď mám ešte to najlepšie ešte len pred sebou, na doterajšej ceste životom som toho prežila dosť. Ponižovanie, sekýrovanie, odmietnutie. No ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Možno aj preto som tvrdohlavá (občas až príliš ;-)). Ale jedno viem. Vďaka môjmu detstvu som sa učila vnímať seba samú ale aj iných inak ako ostatní. Tak trochu hlbšie. Milujem diskusie, ktoré človeku niečo dajú, ktoré vysvetľujú mnohé veci. Samozrejme, občas nemám náladu uvažovať a vtedy mi stačí konverzovať na tému počasie. Pamätám si, ako som sa v jednom tábore pýtala hlavného „šéfa“, že o čom je tento tábor. Čo sa máme naučiť. Alebo čo nám má priniesť (okrem oddychu samozrejme). Videla som na ňom, že ho moja otázka dosť zaskočila. Koniec koncov, kto by to čakal od trinásťročného dievčaťa? V tom tábore bolo všetko dovolené – úplne.
V živote každého človeka sú chvíle, keď musíte byť silní. Niekedy aj za dvoch. Či sa to týka straty blízkej osoby, dieťaťa, rozchodu alebo "len" neprekonateľnej krízy. Aj keď Vaše srdce krváca a Vy by ste najradšej zutekali na pustý ostrov, musíte sa pokúsiť o vnútorný pokoj a čistú myseľ. Musíte čeliť tomu, čo sa stalo alebo skôr, čo sa malo stať a nestalo sa. V takých situáciách máme pocit, že je nad naše sily zvládnuť to. A mnohokrát to aj tak je. Veď kto rátal s tým, že raz môže prísť neprekonateľné tornádo, veľká hádka vo vzťahoch a my stratíme toho, koho najviac na svete milujeme? Obávame sa opätovného zlyhania. Zdá sa nám, že to horšie ani nemôže byť. Máme pocit, že čo sme roky budovali, je zrazu v troskách a my ležíme pod nimi. Je to pre nás životná katastrofa. Skrátka, nevládzeme.
Unavená sa zvalila na gauč. "To bol ale deň" pomyslela si a prstami si prehrabla husté vlasy. Nazbierala posledné zvyšky energie a zapálila oheň do krbu. Keď príjemne horel, unavená odišla do kúpeľne. Konečne zmyla zo seba mejkap, pot a všetko čo ju spútavalo. Milovala ten pocit, keď jej horúce kvapky vody stekali po zamatovo hebkej pokožke. Po oslobodzujúcej sprche sa neunúvala obliecť. Načo aj. V dome bola sama a potom, keď sa aj drahý vráti z práce, túži len po jedinom. Vášnivo sa s ním milovať. Po pár minútach odišla do kuchyne spraviť si obľúbené latté. Keď bola káva hotová, nedočkavo ochutnala bohatú penu, akoby tento nápoj pila prvý krát. Začala jej byť zima a tak sa pobrala do obývačky pred rozohriaty krb. Usalašila svoje nahé telo na kožušine pred ohňom a popíjala horúci nápoj.
Bol už večer, ona sedela v izbe a pracovala. Ako inak, na počítači za internetom. Zrazu jej internet zahlásil, že je potrebné aktualizovať poštového klienta. Ona akceptovala a stiahla si z webu najnovšiu verziu. Po úspešnej inštalácii začala sťahovať emaily dúfajúc, že jej stiahne len najnovšie. Niektoré emaily skutočne nechcela čítať, veď načo aj. Buď sú nepodstatné, alebo sú to spamy od reklamných portálov a podobne. Nad niektorými emailami sa len pousmiala a uvedomila si, aké to boli fajn časy, keď ich posielala.
K napísaniu tejto úvahy ma motivoval včerajšok, keď som sa zamyslela nad svojím životom a životmi ľudí okolo seba. Nie je tomu tak dávno, keď sa mi pod vplyvom odložených snov zrútil celý svet. Bol a ešte stále je to čas, keď som musela pozbierať zvyšky túžob, snov a ísť ďalej v ústrety budúcnosti, hoci každý krok bol bolestivý a namáhavý. Nie som jediná, ktorej sa nesplnili očakávania, túžby či sny. Každodenne sa stávame svedkami takýchto "malých pádov" a víťazstiev. To, čo je pre jedného pád či nesplnená túžba, je pre iného vrchol šťastia či splneného sna.
Nezáleží na tom, čím ste žili doteraz. Nezáleží, či ste boli úspešný tímový hráč alebo podceňovaný outsider. Nezáleží na tom, či máte IQ génia alebo blázna. Nezáleží na tom, či ste dosiahli vysnívanú postavu a ideálne krivky alebo k tomu máte ďaleko. Nezáleží, či ste výkonný workoholik, patriaci k vrcholovému predstavenstu alebo Vás pokladajú za obyčajného flákača. Dokonca nezáleží na tom, ku ktorému pohlaviu patríte. Dobre, možno som nezačala zo šťastného konca.. Skúsme to takto.. Aspoň na chvíľu odhoďte všetky predsudky spoločnosti, k deťom, rodine a sebe samému. Zabudnite, že ste vrcholový manažér, lekár, učiteľ, byrokrat, bankár.. Nechajte sa niesť týmito riadkami, len o to Vás prosím. Áno, Vás osobne, ktorí ste si dali tú námahu a čítate tieto riadky. Môžem? Tak začneme..
