...za malú susedku na balkóne, ktorá si spievala svoju pesničku so svojimi slovami a hýbala si nôžkami do svojho rytmu,
...za pána v knižnici, ktorý prišiel, pozastavil sa a nahlas si povedal, že čo som to chcel a za pána na lavičke pri telefónnej búdke, ktorý sa rozprával, odduševnene, so svojím odrazom,
...za mužov v čiernych tričkách s hlbokým hlasom, ktorým sa stačí iba tváriť,
...za náušnice pre jeho nevie či lásku, ktoré sme sa zhodli, že sú také svetlušky,
...za sŕkanie Tatra mlieka z krabičky, pre ktoré pijem kávu a za mamin slang, že taká drogoška a taký darmožráč,
...za strúhanku, ktorá sa ťažko strúha, potom je za nechtami a neskôr sú to také malé odliatinky, ale chutí a predstavuje domácno,
...za horúci čaj, veľké pivo v premočenosti v írskej krčme, cestovateľské sny, a že je nám vždy spolu tak fajn a hľadíme si do očí bez toho, aby sa nad tým rozmýšľalo,
...za žuvačky, ktoré sa pred pitím, jedením, fajčením z pús odkladajú a nakoniec sa aj tak vyhodia,
...za sandálky, v ktorých sa dobre chodí a skáče do mlák,
Ďakujem.
