Písmo:
A-
|
A+
Praskajúce srdce som nestíhala slzami ľútosti lepiť.
Do vtedy zmäknuté, rozbúchané, zaľúbené,
kameňom stvrdnutým ho dnes možno nazvať.
Neverí už žiadnej.
Žiadna ho už nezraní, zaočkoval sa.
Proti bolesti, láske, dôvere.
Iba tú vášeň občas počuť vzdychať.
Na chvíľu sa na ňom usadí,
sexepílom mu na sekundu hlavu preladí
Na lačnosť po jej tele.
Každú noc má iný hlas.
Preto viem, že už nič nezostalo z nás.
