Hra s článkami, trávenie voľného času s priateľmi, spoznávanie nových miest. To je presne to, čo ma baví. Najmä tráviť čas efektívne a nepremrhať ani jednu minútu. Som študentkou Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Momentálne sa venujem hlavne štúdiu a vo voľnom čase najradšej píšem, vychutnávam si kávu, venujem sa tým, ktorí si to zaslúžia. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, povolila som uzdu fantázií, Ako to chodí...
Hrad týčiaci sa nad obcou Krásnohorské Podhradie v obci Rožňava je v plameňoch! Je to čerstvá informácia. O požiari sa vie sotva hodinu a pol. Ľudí v obci to vystrašilo, pretože podľa jednej ženy, ktorá býva neďaleko hradu, sa požiar na hrade v minulosti nevyskytol. (zdroj: www.čas.sk, www.Google.sk)
Dňa 10.2.2012 sa na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha uskutočnilo okresné kolo v basketbale pre stredoškolské dievčatá. Zúčastnilo sa 5 družstiev.
Rozprávka Čierna pani už nedočkavo klope na dvere. Dnes 8.2.2012 sa konala posledná generálka v Slovenskom Komornom Divadle v Martine pred štvrtkovým predstavením. Protagonisti sú už pripravení a tešia sa na premiéru. Žiaci Základných škôl sú zase plní očakávaní. Všetky štyri predstavenia, ktoré budú na doskách štúdia v SKD odohraté, sú už vypredané. Pyšné pohľady z hľadiska na seba isto nenechajú dlho čakať.
Pravdepodobne to všetky poznáte. Štedrovečerný program býva každým rokom jednoduchší a tak neváhate a bez zbytočných rečí, nazývaných modlitba, naložíte všetkým členom rodiny hojnú porciu kapustnice. Nasleduje kapor a výborný šalát. Všetci sa tvária milo. Potláčajú nevhodné poznámky, inokedy priveľmi prekypujúce. Venujete pár neúprimných úsmevov členom rodiny, ktorí kydajú jedlo všade naokolo. Zvierate päste, pretože za tým zasvineným obrusom vidíte množstvo práce a času, ktorý ste upratovaniu venovali. Upratujete od rána do večera a keď si konečne sadnete k stolu všetci už obskakujú gýčovo ozdobený stromček a kochajú sa čínskymi vypálenými žiarovkami objímajúcimi túto nádheru.
Asi ma baví polemizovať o slove ja. Netuším prečo. Dokážem ho dokonale prekuknúť. Ponímam ho z rôznych perspektív. Napríklad JA, spred pár rokov to pretrvalo do dnes. Sedím v izbe s hudbou stlmenou na minimum, myšlienkou v náručí ukladajúc ju postupne na papier.
Niekedy mám pocit, že čím sme starší, tým menšie emócie dokážeme prejavovať. Vráťme sa do čias, keď za nás rodičia riešili konflikty a vysvetľovali susedom, prečo majú rozbité pivničné okno. Každý z nás bol dieťaťom.
Milí čitatelia, dlho som rozmýšľala, akú tému si zvoliť. Chcela som, aby to bolo niečo, nás zaujíma. Preto som sa rozhodla zapojiť aj vás a prostredníctvom vašich osobných skúseností zistiť, aký postoj máme samy k sebe, prípadne k svojim súrodencom. Tak ako to je? Často sa stretávam so zápornými odpoveďami čo sa týka vzťahov k svojim súrodencom. No láska súrodencov sa často prejaví "až keď ide do tuhého". Prostredníctvom tohoto dotazníka som sa pokúsila zistiť, aký postoj majú študenti stredných škôl naozaj k svojim súrodencom a ako sa cítia jedináčikovia.
Po tmavej noci plnej neistoty a strachu, vystúpila na oblohu jedna nádhera . Slnko. Bolo to neopísateľné prebudenie do krásneho sna. Nie každé ráno slniečko budí šteklivými dotykmi jeho náruče. Pomaly sa štveralo po zadnej časti drzo vytŕčajúceho sa vrchu. Krásne prenikalo pomedzi malé, nič netušiace obláčiky. Jeho lúče obliali oblohu ligotavým leskom. Celé mesto obliala vlna dobrej nálady. I tí, ktorí nemali vždy svoj šťastný deň, ukázali slniečku svoj úsmev.
