Nepotrebujem počúvať názory ostatných, ktoré predkresľujú „moje“ budúce vyjadrenie, o tom čo sa mi bude páčiť. Alebo akú hudbu mám počúvať, čo robiť, ako sa správať, aby som uspela v ich konkurze na vychytanú slečnu, ktorá zdieľa ich netriezve reči. Tu nastáva konflikt medzi jedincom a okolím. Pokiaľ niekto nechcene vyniká, nie je vymodelovaný predstavami ostatných o ňom samom, dokáže sa rovnako ľahko ako oni adaptovať prítomnosti, odsúdia ho. Potom tu vidím iba dve skupiny ľudí. Jedinci žijúci v dave a tí, ktorí vynikajú(či už chcene alebo nechcene, v dobrom či zlom slova zmysle).
Nasleduje však to JA, ktoré, poznajú moji priatelia. Robím to, čo niekedy ani neuznám za vhodné. Zvyčajne odbáčam v rozhovore od témy a rozprávam z cesty. Z času na čas sa mi podarí i nejaký unikátny kúsok, no na mňa príliš neinteligentná spoločnosť začne šľahať nespočítateľné množstvo slov, ktorými zadusí nádej na úspech predierajúcu sa na povrch. Za všetkým čo poviem, vždy hľadajte nejaký chyták, pretože zvyčajne mi ide iba o to, aby som nahrabala dobro len pre seba. V skutočnosti mi nikdy na nikom ani ničom naozaj nezáležalo.
Zvláštne. Moje druhé ja presným opakom mojej mienky o mne. Pravda je však tá, že keby to, ako som poňala opak môjho druhého JA tak isto vnímajú aj ostatní, pre ľudstvo by to bola záhuba sama o sebe. Totiž by som nechcene vynikala mojou doposiaľ neodhalenou dokonalosťou.
Lentilka






