Cestovala som totiž v neskorších nočných hodinách autobusom z jednej časti mesta do druhej, teda domov. Cesta je krátka, ale nemám rada večernú prepravu týmito spojmi. Vždy sa v nich vyskytujú polo alebo úplne pripité indivíduá a v kombinácii s chlapmi pedofilmi je to na nezaplatenie. To mi verte!
Zvyčajne si vo večerných spojoch sadám bližšie k vodičovi na osamelo upevnenú sedačku. Nemám za potreby, aby ma niekto obťažoval priblblými ožraleckými rečami. No vtedy tomu bolo inak. Usadila som svoj vymrznutý zadok na predposledné miesta v modrom nepoškodenom krásavcovi. O pár zastávok neskôr sa roztvorili dvere na mojom autobuse a už som nebola jediná cestujúca. Lístok si kupovali traja dredatý chlapci, ničím výnimočný. Venovala som sa naďalej počúvaniu hudby cez nekvalitné slúchadlá.
Čo to - čo to?! Chlapci si posadali jeden za druhým hneď za mňa. Nevnímala som ich, no neviem prečo - mala som tušáka, že sa niečo udeje. Otvorila som si okienko, lebo ako tradične aj teraz vodič prekuroval a to dusno v autobuse bolo nevydržateľné.
Niečo tam páchlo, ako na mňa sa vylievajúce lepidlo. Sedela som hneď pri okne, tak som nenápadne nakukla do jeho odrazu a moje ustráchané oči zočili čosi nechutne smradľavé, rozlievajúce sa po celej zadnej ploche mojej sedačky. Chlapci vlastnili asi všetky farbičky krásnych hrubo písajúcich fíx a zvesela si písali po mojom chrbte.
Ako správna Slovenka som držala hubu a čakala čo sa udeje. Vystúpia? Zbadá ich vodič? Alebo niečo mimo mojej predstavivosti? Našťastie vystúpili omnoho skorej ako som predpokladala. Hneď som sa postavila a šla pozrieť na ich výtvor. Z novo vyfarbenej sedačky na mňa kukal modro-čierno-biely grafitový pľuvanec. Tak aj takto sa prezentuje slovenská mládež. No čosi úžasné...
