Josephine Bakhita. Afričanka, ktorá vyrastala v pokojnom a šťastnom domove obklopená láskou a úctou. Ale aj táto rozprávka sa na čas dostala do štádia tragédie.
Narodila sa a vyrastala v Sudáne. Mala 8 rokov, keď ju uniesli arabskí obchodníci a nútili ju kráčať 960 kilometrov bez topánok. Kým došla do cieľa, teda do mesta El - Obeid, bola kúpená a predaná 2 krát, do svojich 20 rokov bola následne po svojom príchode predaná ešte 3 krát.
Hovorí sa, že trauma z udalostí, ktoré sprevádzali jej únos a nasledovali po ňom, jej spôsobila stratu pamäte a tak môžeme povedať, že Bakhita nie je jej pravé meno ( v arabčine znamená toto meno Šťastlivec".
Jej otrokári nemali s ňou takmer žiadne zľutovanie. Bola bitá, ponižovaná, týraná. Za najväčšiu traumu považovala moment, kedy bola spolu s inými otrokyňami potetovaná a keď jej otrokárka narezala kožu, aby neskôr do nej mohla nasypať soľ pre dlhodobé trvanie rytiny.
Pokoj našla až v 1883 - om, kedy ju kúpil Talian Callisto Legnani, ktorý sa k nej správal úctivo a netýral ju, ani netrestal. Neskôr ju "prevzal" jeho priateľ Augusto Michieli spolu so svojou manželkou. Stala sa pestúnkou ich dcére Alice.
Neskôr sa rodina Michieli chcela natrvalo presťahovať do Sudánu a vziať so sebou aj Josephine. Tá sa však v tom čase dostala do kontaktu so sestrami z mníšského rádu Canossians a odmietla odísť. Nepomohol ani súd, ktorý uviedol, že v Taliansku otroctvo nie je uznávané a teda Josephine podľa talianskych zákonov nie je a ani nebola otrokyňou. 9.januára 1890 bola Josephine pokrstená a v ten istý deň prijala aj Sväté prijímanie.
7. decembra 1893 vstúpila do noviciátu.Zvyšok života strávila ako mníška v meste Schio. Umrela 8. februára v roku 1947. Ako hovorili o nej ľudia z jej okolia:
Myseľ mala stále pri Pánovi, srdce v Afrike
Raz sa jej jeden študent spýtal: Čo by ste urobila, keby ste stretla svojich väzniteľov, otrokárov?
Jej odpoveď bola: "Ak by som stretla tých, ktorí ma uniesli, alebo dokonca tých, ktorí ma mučili, kľakla by som si a pobozkala ich ruky. Pretože keby sa tieto veci neudiali, nebola by som dnes kresťankou, či rádovou sestrou"
Vyhlásená za svätú bola 1. októbra 2000 .
