Je presne deväť, keď dokončujem ranné upratovanie po nočnej a my otvárame pre klientov.
Prichádza pudlica Sisi- pred dvomi dňami sme jej robili hysterektómiu( vyberali maternicu), lebo mala pyometritídu(hnisavý zápal maternice), Keď sme je otvorili, zistili sme ruptúru jedného rohu maternice- jej vnútornosti sa ,,válali" v hnise, bola už v septikémii, mala poškodenú pečeň a ešte včera vracala. Teraz majiteľka oznamuje, že už aj jedla a je jej oveľa lepšie. Super. Napojím ju na infúzku a začíname chystať na osteosyntézu- fraktúra metakarpu (záprstia)
-Rodézsky ridgeback behal po poli a vbehla mu noha do nejakej diery a zlomil si všetky štyri prsty. Operácia je v podstate veľmi jednoduchá- odpreparovať kosti od okolitého tkaniva, dávať pozor na cievy a šľachy a zlomené kosti spojiť klinmi.
Kým Robo študuje múdre knihy, ako to najlepšie urobiť, ja s Jankom chystáme ,,KOSŤÁKOV"- viem že väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstaví tie vypasené mušie larvy, ale ja tak schválne vravím osteosyntetickým nástrojom....
.......... operácia trvá tri a pol hodiny- dvaja ľudia , plus ešte hodinu tretí človek, teda spolu osem hodín čistého času!
Na RTG snímkoch je to vcelku jednoduché, na živo je tam príliš veľa ciev, príliš veľa krvi, oplachov.......... niekedy musíte vydržať fixovať kosti, kým kolega vŕta, dlhé a dlhé minúty bez pohybu, bolí ma chrbát, ako som nahnutá nad stôl a nesmiem zmeniť polohu, v prstoch mám kŕče a snažím sa si vsugerovať, že ma vôbec nebolia a že je to OK, aj keď nie je. Ešte VET-LITE ( umelá sadra) na nohu a je to.
je 13,00hod.
Čakáreň sa vyprázdňuje, kolegovia odchádzajú na obed, zamykám čakáreň, upracem a s Vladom sa púšťam do jednoduchej chirurgie- vyhojený absces na brade anglického buldoga.- treba mu ho vybrať, lebo občas sa mu ešte otvára a tečie. Buldog má kožu hrubú 2,5 milimetra a Vlado to komentuje, ako sa to ťažko šije. Ja prebíjam tým, že vorvaň má na ,,nose" kožu hrubú SEDEM centimetrov a začíname to rozoberať, ako by sme ho zašívali.
Ja ako ,,odborník na velrybológiu", hneď zmetiem zo stola Vladové- veď na pláži a polievali by sme ho vodou- zlyhanie vnútorných orgánov- namietam. -Museli by sme to spraviť vo vode.-
Prichádza Janko z obeda.
-Janko, z čoho by si nám spravil ihlu na vorvaňa?-
- Z harpúny.- odpovedá bezmyšlienkovite.
- Výborne, ihlu by sme mali.- usmievam sa.
( začíname rozoberať aký šicí materiál by sme použili, aby vydržal v slanej vode a ohryzkávanie rybičkami.)
Prichádza Robo s obedmi.
-Robo, si pripravený na potápačské výzvy?-
- Na čo?- pýta sa nechápavo.
- Na potápačské výzvy. - opakujem.
- Chceme totiž s Vladom zašívať vorvaňovi nos. Musíme to robiť z loďky vo vode, a keďže vorvaň má nosnú dierku na konci nosa( a nie na temene hlavy , ako väčšina veľrýb), dáme si ho do zvislej polohy a TY MU ZAFIXUJEŠ CHVOST!!! Môžeš si pomôcť nejakým závažím. Ty si totiž jediný potápač v našej ordinácii.- usmievam sa naňho.
-No ....taký vorvaň... rozjíma Robo
- do nosnej dierky by sme mu fukli troška inhalačnej anestézy.- klincujem.
.......Buldog je hotový a my končíme s vorvaním dobrodružstvom.
...Zase všetko upratujem.
Prichádzajú psi na RTG DBK- píšeme štítky , ale nedarí sa nám - robíme proste chybu za chybou-(zabudneme písmenko v názve CHS, alebo nám nejaké písmenko vystáva) a Robo sa rozčuľuje, a komentuje našu neschopnosť.
Zase je plná čakáreň, ľudí veľa, všetci chcú byť naraz vybavení a nervozita narastá.
Niekto zvoní - otváram dvere- matka so synom. Poznám ich roky. Chcú len vitamínové tabletky,
Dám im tabletky, vypýtam peniaze a ľahkovážne nadviažem na vetu:
-To tu teda máte klientelu, to vám teda poviem!-
(Ľahkovážne si myslím že vraví o veľkom počte ľudí a preto sa spýtam)-Prečo?-
v tom chlap zvýši hlasitosť z 20 na 100 decibelov v stotine sekundy.-
- ŽIADNU HNUSNÝ BASTARD MA TU NEBUDE NAPADAŤ!!!!!!!!!!-
Začínam sa obzerať po nejakom zúrivom psovi, no všetci majitelia majú svojich psíkov v náručí a ani nemuknú.
Zasa sa nelogicky pýtam.
-Aký bastard?-
-TENTO!- ukazuje ne jedného klienta, ktorý má psíka už vnútri a čaká kým mu ho vydáme a už obaja- matka aj syn spustia výkriky, ktorým sa dá len ťažko rozumieť. Ozývať sa začne aj dotyčný ,,bastard" a vidím, že sa snáď aj pobijú. Zasahujem.
-DOSŤ ! . Dnes sme všetci veľmi nervózni, máme veľa pacientov a málo doktorov. Vy tu máte tabletky, je to dve päťdesiat- (podávam im tabletky) a vy- (ukazujem na druhého) poďte dnu, psa už máte hotového!- ( myslím, že ešte chvíľku a sú v sebe, lebo zmienený, ,bastard" ich hlasno a priamo posiela do ....kelu.
UF!!!
NIEKTO ZVONÍ V INFEKČKE. idem otvoriť.
-Dobrý deň, my sme volali s doktorom Jurkom Š..., priniesli sme utratiť toho psíka.
(fajn- vzdychnem v duchu a myslím to ironicky)
-Chvíľku počkajte, niekoho zavolám.- ( aj keď to je v mojej kompetencii, vždy sa tomu bránim ,, zubami- nechtami“ a nechcem utrácať psíkov.)
Pamätám si toho špica- bol tu včera, má X rokov- neviem presne, je už starý, a zlyhávajú mu obličky. Je vidno, že sa o neho dobre starajú- srsť má bielu ako sneh. Deprimuje ma to, lebo včera som si pozerala jeho biochemku a mal kreatitín- enzým, podľa ktorého sa hodnotí funkcia obličiek- niečo POD TRISTO ( STO JE NORMAL) ( ja som mala pred týždňom niečo NAD TRISTO- je to moje maximum a aj to ma trochu deprimuje).
Ohlasujem Janka a ten mu dáva anestetikum, aby zaspal. Asi po desiatich minútach, keď už je psík ospalý, posiela majiteľov von. Idem práve okolo, keď na ohlási:
- Môžeš mi ísť podržať tohto psíka? Idem ho utratiť a má skolabované žily, musím mu to dať rovno do srdca.-
- Nech ti ho podržia majitelia- chabo sa bránim.
- nechcem, aby to videli.-
(FAJN! JA TO MOZEM VIDIET!!!!!!!)- vrčím v súkromí svojej hlavy. Ale poslúchnem, Povalím psíka na pravý bok, aby mal ľavý bok navrchu a ticho mu šepkám slová útechy, že už bude všetko dobré, že sa nemusí báť...- som tu s tebou - vravím mu,- a ľúbim ťa - a tečú mi slzy..... NEZASLÚŽIM SI TO!!! Kričím v duchu.......... a ani on.
je už večer... vybavujeme korytnačky, osmáka degu, mačku, ktorej chce Robo umelo vyvolať ovuláciu, aby ju mohol o týždeň vysterilizovať- z ktorej sa napokon vykluje kocúr..... a zase kopu psov............ čakáreň je prázdna , kolegovia odchádzajú..........
A ja pijem tretiu kávu. Kavalier Brix zase sedí vedľa mňa, hlavu strčenú pod mojou pazuchou a dožaduje sa pozornosti. Uchlipkávam si z kávy a medzitým ho hladkám. V tom prichádza Vlado a stúpa mi na nohu. Keď nereagujem, zosilňuje........- AAAUUUU! ČO ROBÍŠ? pozerám na neho.
-Nič.- usmieva sa na mňa a odchádza.
Odpoveď ma napadá v okamihu, ako zmizne za dverami ordinácie. Zložím Brixa, vstanem a idem za nim von. Nájdem ho na schodoch. V jednej ruke drží cigaretu, v druhej šálku, fajčí a uchlipkáva si z mojej kávy.
- Ty si mi stupil na nohu, aby si odlákal moju pozornosť a vzal si mi kávu.( tá veta je konštatovanie. Nepýtam sa ho to, viem to.) Rozosmeje sa. Ale takým spontánnym detským smiechom, že sa pridám. Nikdy som sa za to na neho nehnevala. Celý život, čo ho poznám je to tak, že vypije každú kávu, ktorú nájde- malú, veľkú, s cukrom, bez, so smotanou........... (Igor s Robom, zase zožerú všetko čo nájdu. My ostatní si robíme kávy a nosíme z domu jedlo, ktoré končí v žalúdku našich kolegov. Sme s tým zmierení.)
- IDEME ROBIT BRIXA.- oznamujem Robovi.
Teraz?- Pozrie na hodinky.
-Ano!- oponujem- Je tu týždeň, koľko ho tu chceš mať?
-To je fakt- pripúšťa a zasa začína študovať múdre knižky- takáto operácia ešte nie je nikde popísaná a ja zase chystám kosťákov....
.........Napokon, po hodine, končíme, znova noha do VET. LITU, analgetiká a gratulujeme si, že to tak dobre dopadlo -pochopiteľne, uvidíme čo na to MATKA PRÍRODA, lebo Brixovi chýba kúsok kosti, ktorý sa mu nedá ničím nahradiť.
Zasa upratujem.
-Choď kúpiť zákusky- rozkazujem Robovi.
-Prečo?- pýta sa nechápavo.
-Lebo od rána mám na ne chuť. -mykám plecami (jasné, že nejde)
Volá kolega, ktorý má nočnú a oznamuje že o hodinu príde cisarák.
Výborne! Všetko dám do poriadku a zavelím na ústup skôr, ako stihne prísť, Na dnes mám toho akurát dosť.
- ČAUTE,- zdravím, HASTA MAŇANA!!! ( UVIDÍME SA ZAJTRA)...
Cestou domou rátam plusy a mínusy dnešného dňa (vyjdú mi plusy). V aute si púšťam pesničku od ,,jednosmerného a striedavého prúdu" HELLS- BELLS- SOM VALIACA SA BÚRKA, SILNÝ DÁŽĎ, PRICHÁDZAM, AKO HURIKÁN......... na plné pecky.( beriem to ako silný prúd vody ktorým si čistím svoju hlavu.)
Začína mrholiť. Pozriem sa do spätného zrkadla a zisťujem že dnešný deň ma opäť postihol, tak, ako všetky predchádzajúce- hoci som ráno videla do spätného zrkadla, teraz nevidím- po celodennej námahe som zhrbená. Naťahujem ruku, že si prestavím zrkadlo, ale potom si to rozmyslím a narovnávam sa . z reprákov sa na mňa valia pekelné zvony a ja idem domov.
