Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Moje dnešné písanie bude príliš dlhé ... Ale chcem to napísať, aby som nemusela odpovedať každému zvlášť. Opakovať stále tie isté smutné veci mi láme srdce. ...A chcem sa vrátiť o 6 rokov dozadu:
Chodím s Maťou do práce už viac ako desať rokov – presnejšie takmer 15. Málokedy komunikujem s klientami, občas s pacientami. Vlastne sa iba tak obzerám, počúvam a robím si v hlave úsudok...
Tak nejako sme si už zvykli na „sviatočný mód“ koronavírusu - mnohé obchody sú zatvorené, do práce chodia len niektorí a deti sú doma na „predĺženom víkende“...
Dnes si ma opustil môj krásny chlapec. Psí Boh ťa mal rád.Tak šťastnú cestu a nezabudni na vílu a lesných škriatkov...
Som Polvon. Moloss. Pochádzam zo starodávnej línie molosských psov, ktorú ešte nezdevalvovala západná civilizácia. Ak prečkám túto zimu a prvé teplé lúče novej jari sa mi roztancujú na šedivej hlave, bude to osemnásta jar,
Nie že by v práci nebolo čo robiť, ale alebo by som sa opakovala, alebo by tam boli príliš veľa červenej...Napokon, ako moji psi starnú, tak myšlienky na posledné (ich) dni sa mi stále neodbytnejšie tlačia do hlavy...
Blíži sa koniec roka a ja som sa chystala bilancovať a popísať (a pofotiť) vám pár prípadov. Ale... písať o banalitách nemá zmysel a dávať vám sem krváky, na to nemá každý žalúdok...
Nedávno k nám prišiel pán s boxerkou. Bola vo veľmi zúboženom stave, neopísateľne chudá, ledva stála na nohách.
V pondelok pred polnocou mi zavolala kolegyňa a konzultovala so mnou spacifikovanie dvoch „agresívnych“ psov. Správnejšie by bolo nevychovaných či nesocializovaných, každopádne aj vystresovaných, ale to je jedno.
„Yorkšíra, ani maltézáka si nekupuj! Tí sa najviac množia a majú najviac problémov! Každý druhý pacient je yorkšír, alebo maltézák!“ Radí Vlado priateľovi. „A čivava.“ Dodávam.
Keď „prihodíte“ nového psa do pokojného rybníka psieho života, narobí oveľa väčšie vlny, ako tehla v rybníku naozajstnom. Posúďte sami...
Ach, už ma omrzelo písať o predvianočnom zhone! Mám síce už - len (?) desať rokov (aj pol, prosím pekne!), ale vždy mi prídete v tomto čase divní...
Ale áno, kto z nás by nevidel aspoň jednu časť tohto obľúbeného amerického seriálu z lekárskeho prostredia.
Dnes len krátka fotoreportáž z našej veterinárnej polikliniky. Pretože aj chov dravcov sa v dnešnej dobe rozmáha, a ako nám povedal naposledy jeden sokoliar: ona je taká obyvačková! (Na našu otázku, či nás jeho sova nepoďobe.)
Pred týždňom sme mali v robote desať ročnú sučku yorka s traumou – dohrýzol ju na prechádzke veľký pes.
Neviem, či to fakt nerobím zbytočne, ale už minule som si chcela „zafilozofovať“ o dražbách a aukciách pre rôzne útulky..., o darcoch i dražiteľoch...
Dnes začnem trochu od lesa. V lese žije jastrab lesný – accipiter gentilis. Jeden taký pár sa usadil v našej záhrade. Je v nej viac ako dvesto stromov, takže im možno trošku les pripomínala.
„Nedokážeš osemnásť hodín v kuse spať, ani jesť, piť, dokonca ani mať sex, ale dokážeš osemnásť hodín v kuse robiť, ak ťa tvoja práca baví!“
Mlákoviróza Pôvod: Mlákoviróza je málo známe vírusové ochorenie, ktoré bolo (zrejme) prvýkrát zaznamenané v škótskej oblasti, odkiaľ sa exportom postihnutých psov rozšírilo do celého dnes známeho sveta.
Stretli ste už človeka, ktorý vám bol podozrivý tým, že bol priveľmi opatrný? Premeriaval si vás pohľadom, obchádzal vás v oblúku a neustále vás podozrievavo sledoval, akoby sa vás bál, aj keď ste mu nič nerobili?
