Veď aj ja niektoré naše prípady dlho "spracovávam" a potrebujem si ich "vytĺcť" z hlavy... A tak je môj relax väčšinou pri inom nástroji - štetci a ceruzke či pere...
Občas sa z práce na veterine vypíšem, občas vykreslím... niekedy spojím obe práce dohromady...
A tak vám dnes nejaké ponúkam...
Pekný neskorý večer /pekné skoré ráno...
Stopy v snehu
Jak stopy v snehu
moje dni pribúdajú.
Pár hodín pobudnú
hneď vetry ich odfúkajú
na moju čiernu hlavu.
Už pokryli mi ju celú.
Do očí naviali soli...
A ja cez kľúčovú dierku hľadím
Na noc, v ktorej som bol tak krásne mladý
A cnie sa mi za tou nocou veru...
No hlava už krutú pravdu tuší,
že moje telo dá zbohom duši,
ešte pár stôp do snehu vtlačím.
Či spomenúť si na mňa stačí?...
...Tak...
Si ma pamätaj...
A spomeň na mňa s láskou.
Hľadiac sem – do obrázkov.
Whisky
Už na hlavu mi nasněží
(už kalendář se tenčí)
už někdo stojí u dveří
a drží kliku zvenčí.
Nechoď pryč a při mně stůj
(drž mne prosím pevně!)
tys můj pán, já pes jsem tvůj -
bytosti téměř stejné
Neopusť mě ve chvíly
kdy anděl chodí s kosou
má duše bloudí bez síly
a zmáčená je rosou...
POSLEDNÁ...
Už je to tu!
Ešte sa vyspovedať?
Nie je s kým pripiť si.
Niet komu poďakovať.
Zamávať.
Či ostať chrbtom k davu.
Tváriť sa netečne
A odísť bez pozdravu.
No ako?!
Veď neviem ani v akom šate.
Čierna?, jak polnoc zimná?
Či ako hmla, čo ráno sa valí cez úvrate.
Tak... prezraď mi -
Jak pôjdem na nebesá!?
S hlavou vztýčenou?
Alebo so strachom,
Čo zo mňa šklbe cáry mäsa?...
Tak nech sa stane, čo sa stane.
Vydržím túto rozluku!
A v tomto ťažkom čase, pane,
Budem ťa držať za ruku...
PS - Ach, áno. Nie sú práve najveselšie. Ale ani prípady, ktoré človeku ostanú najdlhšie v hlave, nie sú práve z tých najšťastnejších...
(Chcem ešte pripomenúť, že bez môjho výslovného súhlasu nie je možné moje práce kopírovať, propagovať či uverejňovať...)
