Ak neviete o čom hovorím, jedná sa o novelizáciu zákona o držaní psov, kam chcú naši predstavitelia „prepašovať“ dodatky o nežiadúcich psoch a o psoch so sprísneným držaním.
Nepotrebujeme nové zákony! Stačí, ak sa budú dodržiavať zákony, ktoré máme doteraz, ktoré úplne postačujú a pokrývajú legislatívne všetko – aj napadnutie človeka psom. Pokiaľ viem, zákon hovorí jasne: majiteľ nesie plnú trestnoprávnu zodpovednosť za svojho psa. Tým je všetko vypovedané. Netreba sa k tomu vracať – bolo by to zbytočné.
Realita však je taká, že človek, ktorého pohrýzol pes a spôsobil mu škodu na majetku – veciach, alebo mu dohrýzol jeho psa (ktorého naša legislatíva stále chápe ako vec) sa môže obrátiť akurát tak na lampáreň, pretože v reále chodí od jednej inštancie k druhej, všetky ho vysmievajú a odkazujú na niekoho iného. Kto by sa zaoberal nejakými hlúpymi psami, keď každá inštitúcia sa tvári, že má na práci oveľa dôležitejšie veci? Ak ťa napadol pes, zavolaj televíziu, a ak napadol tvojho psa – si blbý, na čo si s ním chodil po ulici? ...
Myslím, že táto spoločnosť potrebuje „nového bubáka“, aby zabudla na bubákov starých, tých dôležitých, s ktorými si naši ekonómovia, politici, vedci a iní erudovaní odboríci nevedia rady už pekných pár rôčkov. A tak „sa pustila do obehu fáma“ o nebezpečných psoch, ktorá okamžite rozvírila hladiny našej pokojnej televíznej scény. Priznám sa, majú to (fakt neviem kto, začnem uvažovať o nejakých konšpirátoroch) dobre vymyslené. (Ono, niežeby psi nehrýzli občas ľudí aj doteraz. Hrýzli, ale teraz to prišlo náramne vhod. Tak vhod, že si naši novinári „požičiavali“ prípady aj z USA, keď sa na Slovensku nič nestalo...)
Pripomína mi to tú aféru s „ketamínovým maniakom“, ktorý sa záračne „vynoril z hmiel času“ v okamihu, kedy si niektoré lobbystické skupiny potrebovali presadiť evidenciu ketamínu a hneď, ako dosiahli, čo chceli, tak tento hnusák jeden hnusácky, ketamínový, akosi spontánne zanikol. Vymrel ako nepotrebný podľa darwinovej eveolučnej teórie!... Kto vie, či vôbec existoval, pretože – priznajme si to – nikto ho nevidel, nikto ho nechytil. Našli sa len nejaké „svedkyne“, ktoré „bez tváre“ do kamrery povedali niečo ako: stála som na zastávke, niekto ku mne pristúpil odzadu, povedal mi, teraz ti dám toto a na viac sa nepamätám... „Vyšetrovaním“ sa zistilo, že to bol „ketamínový maniak“, ktorý dievčinu ketamínom uspal, odtiahol do krovia, okradol, (a tuším aj zneuctil) ... Desať rokov robím s ketamínom a viem, že aplikácia do svalu veľmi štípe a verte, že každý by túto aplikáciu aj cez šaty poriadne cítil. A tiež to, že po aplikácii do svalu trvá približne 7 – 12 minút, kým nastúpia prvé účinnky ketamínu. (Nie kým človek zaspí, ale kým začne byť malátny a ospalý.) Takže každá obeť by za a) cítila vpich a mohla by sa brániť napr. krikom, resp. útekom, útokom... za b) by mala 10 minút na to, aby ušla z miesta činu do bezpečia, prípadne zavolala mobilom políciu. Z toho logicky vyplýva, že „ketamínový maniak“, po ktorom sa zľahla zem okamžite s prijatím zákona o „ketamínových maniakoch“, bol účelovo vymyslený a verejnosti naservírovaný prostredníctvom médií. Nechutné, ak uvážime, že nás presviedčajú, že naše spravodajstvo je nazávislé a objektívne!
Čo to má spoločné s nebezpečnými psami? Všetko. Je to šablóna, ako ovládať nás, obyčajný plebs. Potrebujeme pozornosť ľudí odpútať od problému? Naservírujeme im iný problém. Umelo vytvorený! Ale opatrne. Tak, ako povedali obe dámy v rozhovore o nebezpečných psoch: táto novela zákona by sa týkala v reále cca 2000 ľudí. (Na čo opäť pán z ministerstva povedal svoju vetiučku: ale niekde sa začať musí!) Je to smiešne tvrdenie, pretože – aj keď som sa dozvedela že na Slovensku sa nachádzajú dvaja kangaly – myslím, že privezení nejakým podvodom, pretože turecká vláda považuje kangala za národný poklad a je zakázané ho z Turecka vyvážať, ale – sfaľšovať sa dá všetko. Aj presvedčiť colníkov, že kangal je povedzme anatol... Nemyslím si, že by práve títo psi boli hrozbou pre slovenský pospolitý ľud. Poviem vám ale, čo mne vŕta hlavou...
Na prvom mieste v pohryznutí sa umiestnili krížence. (V jednych novinách som sa dočítala, že pán Šuster i pán Jursa ich navrhujú zakázať. Milým krížencom by som chcela venovať samostaný článok.) Do prvej šestky útočiacich psov patria ešte nemecký ovčiak, jazvečík, kokeršpaniel, labradol a rotvajler. Je mi úplne jasné, prečo títo psi nemôžu patriť do zoznamu psov so sprísneným držaním a od majiteľov požadovať nejaký certifikát. Nuž za prvé preto, že nad nemeckými ovčiakmi drží ochrannú ruku polícia a jej kynologické zkožky. Všetci predsa vieme, že nemecký ovčiak je najpoužívanejším služobným psom. (A neviem či si niekto z kompetentných uvedomil, že jedine služobné plemená – nemecký a belgický ovčiak, rotvajler, doberman a občas aj veľký bradáč sa účelovo už desaťročia učia hrýzť ľudí. Iné plemená sa v ozbrojených zložkách používajú ojedinele a väčšinou nie na to, aby hrýzli ľudí – ale napr. na vyhľadávanie drog, faľšovaných peňazí atď.) Tiež ich nemožno zaradiť do zoznamu psov so sprísneným držaním preto, že nasr...diť také množstvo majiteľov s ich obľúbenými nemeckými či belgickými ovčiakmi (číslo zápisu u NO sa pohybuje okolo 50 000, tiež by sme nemali zabúdať na veľký počet NO bez PP) a labradormi (tiež ich je veľmi veľa práve bez PP) by mohlo znamenať, že milí politici nahnevajú neuveriteľní počet voličov a tí im to v najbližších voľbách spočítajú. A toho sa všetky politické strany boja, ako čert svätennej vody. Ale na nejakých 2000 ľudí s ich debilnými psami... na nich... (veď viete čo.)
Myslím si, že novelizácia zákona o držaní psov je opäť, už ako mnohokrát, nejaký „zastierací manéver“, ako plebs odpútať od skutočných problémov v tomto štáte a zamerať jeho pozornosť niekam inam. No a aby sa predišlo škodám v budúcich voľbách, mal by sa zákaz týkať čím najmenšej skupiny ľudí, aby sa minimalizovali „škody na voličoch“.
Ja by som tiež chcela, aby sme sterilizovali, kastrovali a zakázali „chovať“ v našej republike politikov, ale aj policajtov. Myslím, že by bolo menej vykrádačov bánk, zlodejov, výpalníkov, podvodníkov a korupčníkov. A týmto by som chcela verejne odštartovať takúto petíciu. Mám za to, že by sme boli na tom o trochu lepšie, ako teraz. Viem, nebola by to úplná výhra, ale od niekiaľ sa začať musí...
