...Našli ju ľudia potulovať sa v mraze po ulici. Nemala vybraté stehy po cisaráku, zato mala vykopnuté tri predné zúbky. Priniesli ju k nám do roboty, vraj či nepoznáme majiteľa. Nepoznali sme. Ale ponúkla som sa, že ak ho nenájdu, vezmem si ju...
...Keď mi ju po dvoch týždňoch priniesli, manžel si len povzdychol, že by sme potrebovali nafukovací dom. (Chápem ho. Potrebovali.) Ale prijal ju bez slova...
Žabka váži len niečo cez dve kilá, ale je to „skutočný“ pes „se vším všudy“... Nie je neurotická, ako väčšina malých psíkov, ale „stráži“ a tvári sa ako strašne strašný strážny pes. Tým svojim tenkým hláskom prvá hlási - hav hav! Hav hav!... a potom mi to beží do domu oznámiť a rýchlo pri tom komicky dychčí, ako by to bola veľká námaha. S chuťou sa váľa v kadáveroch a zožerie všakovaký „fujtajbl“, preznačkuje všetkých mojich psov a večer, keď zalezieme do perín, „vyfacká“ ešte aj Whisky, ak má pocit, že si ma Whisky príliš uzurpuje. Moji si uvedomujú, že je to prcek, a tak ju blahosklonne nechajú terorizovať ich. Dokonca aj Damina.
Pritom je veľmi priateľská a milá. Je vďačná, za každé vľúdne slovo a pohladenie a na prechádzkach vládze zarovno „veľkými“. Poslúcha na slovo, a ako všetci naši - chodí bez vodítka. A keď chcem, doslova ju strčím do vrecka a mám „vystaráno“. Proste je to úžasný psí kamoš, parťák, tvor... o ktorom, ani neviem, že ju mám, keď pracujem a nemám na ňu čas. Zje doslova za hŕstku, a tak skutočne nechápem, ako mohlo toto milé stvorenie niekomu prekážať do tej miery, že ju proti noci v mraze doslova vykopol na ulicu...

























