Zápisky z veteriny- choroba si nevyberá

ale dúfam, že tá noc, keď mi bolo veľmi zle, je ten zlom na ktorý čakám a obráti sa to k lepšiemu. Oči ma pália a strašne soplím. Je to len nejaká banálna rinitída, ale skolila ma statočne.
Hneď ráno príde pani s westíkom, ktorému je veľmi zle po odčervení- má iba 5 týždňov a odčervovali ho tbl. pre dospelých, okrem toho ho kŕmili granulami, ktoré asi neboli ,,veľmi kóšer" (značka je síce kvalitná, ale máme echo, že sa robia kdesi v Poľsku s celkom inou receptúrou a balia sa do vriec , ktoré sú na nerozoznanie od originálu. Už sme tu mali viac chovov, v ktorých ochoreli všetky šteniatka potom, čo ich kŕmili týmito granulami. )
Chcem ho hospitalizovať, ale pani sa bráni zubami- nechtami, že ho u nás nenechá.
- Nebudete platiť za pohotovosť.- Vravím.
- To nevadí, ja tu počkám ( Je iba osem hodín a nie je tu žiadny lekár.)a vezmem ho domov.- oponuje.
- Ale tu mu bude lepšie. Bude pod dozorom, bude dostávať infúzky...-
- Nechcem, aby tu zostal.- Bráni sa chabo.- Naposledy sme tu nechali toho sharpejíka (shajpera:) ) a zomrel tu. Vtedy sme si s manželom povedali, že radšej pôjdeme k vám aj päťkrát za deň , ale žiadne šteniatko tu nenecháme.-
(Pamätám si toho shar-peia) ťažko na toto argumentovať, ale argumentujem:
-Ano, ale ten bol v ,,cele smrti" , tento nebude.-
A tak privolí.
,,CELA SMRTI“ sa nachádza v infekčnej časti a hospitalizujeme tam infekčne choré zvieratká- zatiaľ to boli väčšinou iba psíci. ( jasné, že jej tak hovoríme iba preto, lebo väčšina infekčne chorých zvieratiek zomrie.) Aj napriek našim naozaj maximálnym snahám( niekedy si zvieratká berieme aj domov, aby sme im mohli v noci dávať infúzky, niekedy prídeme kvôli nim do práce aj o jednej v noci, len aby sme im dali teplé roztoky, vyčistili ich- lebo sú celé okakané od hnačky, ovracané- či je deň, či noc, musím si zohriať vodu, vykúpať ich, vyutierať do sucha, dať im čisté veci do klietky, zapnúť podušku, lebo nemajú so sebou žiadnu mamu, ktorá by ich zohrievala...a až potom im môžem pomaly pustiť teplú glukózu a fyzák.) A aj tak až (asi) 80% hospitalizovaných končí smrťou. ( vírusy a šteniatka- to nejde veľmi k sebe.)
Aj keď klietku vždy vyčistíme, vydezinfikujeme, zapneme UV lampu aj na pol hodinu....... Občas si myslím, že my sme iba obyčajnými pozorovateľmi a že nech spravíme čokoľvek, NIEKTO MIMO NÁS, sa rozhoduje, kto bude žiť a kto nie.
Máme psíkov, ktorí sú za 12 hodín mŕtvi,.. mali sme buldočka, ktorý sa trápil parvovirózou dva týždne- dva týždne sme ho ,,týrali" injekciami, infúzkami a bolo mu tak zle, že sme sa každý deň rozhodovali, že ho uspíme a nenecháme ho viac trápiť, ale nebolo nikoho, kto by sa chcel zahrať na Boha a rozhodnúť o jeho osude..... doteraz k nám chodí- niekedy iba na návštevu.
Ale späť k westíkovi. - celý deň sa ,, okolo neho motám" -poobede príde pre neho majiteľka, (ktorá mi medzitým dvakrát volá na súkromný telefón a pýta sa na jeho zdravotný stav- nemôžem ju potešiť, lebo sa má stále rovnako zle a žiadne zlepšenie zatiaľ nevidno),
Keď mu naposledy dávam infúzky, už ho nežne hladká a má v očiach slzy. ( Je smutné vidieť takého malého bezbranného tvorčeka trpieť a to nemusí byť ani váš.) Neustále sa ma pýta: -Čo je príčina? čo je príčina? Veď jeho súrodenci sú zdraví.-
Neviem, príčin môže byť niekoľko- zlá strava, ktorá spolu s oslabeným imunitným systémom navodila daný stav.... zlý spôsob odčervenia... prelomenie imunitnej bariéry.........?Naťahujem jej do striekačiek infúzne roztoky na doma a na papierik jej rozpisujem čo a kedy má westíkovi dať.
V dolnej klietke pod westíkom je hospitalizovaný dvojročný york- sučka, ktorá váži iba 1,40 kg. Majiteľka ju priniesla vo veľmi vážnom stave v kŕčoch , nevládnu s nekoordinovanými pohybmi. Je taká dehydratovaná, že jej nedokážeme odobrať krv ani z jugulárky ( až asi na piaty pokus).
Z anamnézy vyplýva, že majiteľka kŕmi svoje zvieratko IBA OVOCÍM A ZELENINOU lebo mäso, vraj hneď vyvráti. ( Nechápem, prečo nikdy neskúsila nejaké granule)
Psík má iba 33 stupňovú teplotu- je to ako by sme mi mali iba 30 stupňov a cukor iba 1,7 ( mal by mať 5-7) ( kŕče sa stupňujú a večer malý yorky umiera.)
V duchu ,,zúrim" - ľuďom, ktorí šľachtia ,,SUPERMINIATURE" yorkov a iné plemená, by som odrezala prsty na rukách.
Prichádza mladý chalan. V ruke má prútený košík a v ňom malého králička.
-Ostrihať zuby?- Pýtam sa.
-Áno. Ako viete?-
Aj chov zakrslých králičkov poznačila popularita a veľmi veľa králikov má miesto nožnicového zhryzu predhryz, takže horné rezéky im rastú do papuľky, nemôžu s nimi dobre hrýzť, neobrusujú sa im a zraňujú im jazýček.
-Vezmite si ho na ruky.- muž vezme zajka do náručia, ja mu ľavou rukou nadvihujem horné pysky a nožnicami na pazúre urobím rýchlo dvakrát za sebou ,,cvak“ , ,,cvak“ a ušiačik vypľúva kúsky zubov. Ešte odhrniem spodný pysk a skracujem aj spodné zúbky.
-Teraz, keď ich má malé, mali by ste mu dávať hrýzť rôzne vetvičky, aby sa mu obrusovali. Najlepšie z vŕby, alebo ovocných stromov, ktoré nie sú postriekané.- Radím mu.
-Môžete ho ešte zaočkovať a ostrihať pazúriky, keď sme už tu?-
Urobím o čo ma žiada pán a na rozlúčku poškrabkám ,,azuritka“ po hlave. –Teraz sa ti uľaví.- Prihováram sa mu.
Celý deň čakám na bernardýnku, ktorá má babéziu a okrem toho sme ju museli operovať, lebo mala pyometru, ale stále jej je zle- včera sme jej robili biochemku a kreatinín mala 1245 - to je na istú smrť- jej obličky zlyhali pri babézii a aj keď sa nám podarilo jednobunkového ,,zločinca", ktorý napadá červené krvinky, z tela odstrániť, nepodarilo sa nám naštartovať činnosť obličiek. Včera už ani nechodila. Dohodli sme sa, že ju dnes hneď ráno donesú a budeme jej dávať infúzie na prečisťovanie krvi a lieky, ktoré napomáhajú činnosti obličiek a snáď sa to trocha obráti. Ale neprišla a ja si uvedomím, že svoj boj s chorobou prehrala.
Prichádzajú dva pôrody- ktoré neskôr končia cisarákom a tak si ,,vylepšujeme štatistiku“.
Volá majiteľ mačky, ktorá sa chytila do klepca na potkany a treba jej amputovať nohu. Zaujíma sa iba o cenu operácie a keď mu oznámime cenu, povie, že je privysoká a že nepríde.
Ďalšia operácia- SHAIPER :), Už tretíkrát sa snažíme chirurgicky opraviť luxáciu pately- vždy to spravíme, dva týždne je to dobré, ale potom sa to ,,pokazí" a on zase kríva. Majitelia sú zúfalí- ale skôr z toho, že si myslia, že po operácii musí pes zostať v dome a kým oni odídu na celý deň do práce, milý shaiper – sharpei rozoberie celé zariadenie.
Presviedčame ich, že ho zoperujeme úplne zadarmo, len nech ho prinesú a nenechajú ho trápiť s vyluxovanou patelou.
Operácia trvá dve hodiny, lebo musíme zrevidovať ranu , ale napokon aspoň toto dobre dopadne a my odchádzame spokojne domov.
Za celý deň som minula stopäťdesiat tisíc sopelníkov a je mi po celej zmene veľmi zle. Oči mám krvavé od toho ako mi slzia, až si ma kamaráti doberajú, či som dnes celý deň zvárala.....:(
Zajtra mám voľno, lebo som to od šéfa dostala príkazom. Celkom sa teším, hoci radšej by som bola zdravá.