Prichádzam na obed. Za posledný rok je to tak vždy. v košíku nesiek KC. 17 ročnú mačičku, ktorá je s nami odvtedy, odkedy sme sa nasťahovali. Pred týždňom zmizla z domu na štyri dni, a keď prišla, mala smrť na jazyku. Teplota 34, 7... Roba som zobudila o jednej v noci a rozprávala mu o jej trápení... Strávili sme spolu dve hodinky pri infúzkach. Vraj, ráno mám prísť znova. Prišla som. Podarilo sa odobrať krv: kreatiním 550, nemerateľná močovina. Kolegovia nič nevysvetľovali. Poznám to. Viem to. Vraj: nemá to zmysel, ale vyskúšaj... Skúsila som. Nemalo. A tak teraz stojím v robote a zrazu to na mňa doľahlo. Už to nie je: uvidíme podľa výsledkov. Už medzi ňou a smrťou nie je nič. Zrazu nedokážem povedať ani slovo. A tak odchádzam na recepciu, na papierik píšem: USPÍŠ MOJU CICKU? A hľadám niekoho, komu ho dám.
Objavím Lindu. Podám jej papierik, ale nemôžem sa na ňu pozerať. Mám strach, že to nevydržím. Nebadateľne prikývne a ja odchádzam za Kejsinou. (Dali sme jej meno KC - „kej sí" - akože killer cat. Keď bola mladá, bola to riadna „dračica". Pamätám, ako raz „ulovila" môjho manžela, až vystrelil z postele...)
Držím ju za labku a tečú mi slzy... je jej tak zle, že ani nevníma...
Na chodbe objavím klienta. Výkupca. Keď odchádzam od tej nemilej povinnosti, prihovorí sa mi: ako sa máte? Ak by to bolo lepšie, nevydržala by som to. Vravím. Rozhovorí sa. Vraj sa už všetko zopsulo. A na dôkaz svojho tvrdenia pridá historku, ktorá sa mu stala toť nedávno - bol u „chovateľa" mopsov. Ponúkol mu za šteňa 100 euro. A: ...majiteľ ich chytil za zadné nohy a všetky nahádzal do suda s vodou. Vraj: keď z toho nebudem mať ja peniaze, nebudete ich mať ani vy. A to mali už sedem týždňov!... zakončí.
Ak som nemohla rozprávať doteraz, toto mi celkom vyrazí dych. Stojím onemená kým nedostane po čo prišiel a neodíde. Odchádzam niečo robiť. Niečo sama, kde nebudem musieť nahlas hovoriť, kde nebudem musieť ani nahlas myslieť, ani nahlas počúvať, kde nebude nič, iba ja a ja...
Za chvíľu príde Paťka, vraj tá malá, čo ju včera tri hodiny operovali, umrela... Neodpovedám. Nemám slová na to, aby vystihli moje pocity...
So svojou chorobou som sa nezmierila, ani nevyrovnala. A každá dialýza je pre mňa utrpením. Ale dnes som rada, že odchádzam z roboty...
