Jurko strávil noc v ordinácii a tak, kým prichádzajú kolegovia( a kolegyňa) uspáva ich, prehmatáva a dostávajú klistýr.
Už sme v úplnej zostave a pomaly vybavujeme jedného pacienta za druhým. Od včera je tu šteniatko- bastardík Whisky- zrazilo ho auto, ale našťastie z toho vyviazol iba s fraktúrou femuru. Kosť sme mu spojili dvoma klinmi a dnes už na postihnutú nožičku stúpa. Je proste bojovník.
Prinášajú sučku buldočka na cisarák, ale po vyšetrení, ju iba hospitalizujeme, lebo má ešte čas a pôrod ešte nezačal.
Pri upratovaní operačného stola som si narazila procesus anconeus (kostička na lakti)a veľmi to bolí. :( Jurko už dávno odišiel domov. Pacientov je málo. Poznám takéto dni. Pacienti chodia ,,co noha nohu mine“ – nie je žiadny nával, ale takto prechodia celý deň. Zasa sa ozýva telefón, blíži sa ďalší pôrod. Sučka baseta má brucho po zem a tlačiť sa jej vôbec nechce.( Vlado jej pomáha asistovaným pôrodom celý deň- od 11- tej, do šiestej do večera.)
Prichádza srnčí ratlík – tiež pôrod. Sučka je malá, šteniatko veľké a ešte k tomu naopak obrátené. Vlado napráva polohu šteniatka, sučku to bolí, jačí, ako keby ju drali( ani sa jej nečudujem), pociká a pokaká sa od bolesti, hryzie majiteľku, a tak jej prichádzam na pomoc. Fixujem jej hlavu, aby nemohla hrýzť a rozprávam jej:- ano, maličká, bolí to. Jasné, ja viem, ako ti je, ale musíš vydržať, neboj, ešte chvíľu a bude to.... je veľmi drobná, aká je stará?- To už sa obraciam na majiteľku.
-V júni bude mať rok.-
-Čože?! Vy ste ju pripúšťali osem mesačnú? Veď to je, akoby dvanásťročné dievča ostalo tehotné!-
Neviem ani, či mám ešte dôvodiť. Čo všetko sú ochotní ľudia spraviť pre biznis. Šteniatko, ktoré by v lepšom prípade malo ešte behať s mamou, v druhom prípade užívať si detstva bez mamy, je kruto konfrontované s realitou, že už je odrazu samo mamou. Z malinkej pošvy jej násilím vyťahujeme obrovské šteňa, a ja ( hlúpa) som ju ešte chytila, aby nemohla hrýzť majiteľku...
Prichádza ďalší ratlík- toto je psík s rankou na hlave a s neurologickými príznakmi. RTG odhalí diabolku v mozgu. Zasa sa raz pán tvorstva zabával na ,,menejcenných“. V tomto prípade je možná len symptomatická liečba. Dostáva antibiotiká, infúzku( lebo nežerie), analgetiká........... a uvidíme.
Volá Jurko, že k nám vezú psíka dosekaného sekerou. Obaja s Vladom si predstavujeme nejaké sečné rany a preto chystáme operačný stôl a šitie.
Ale keď príde mladý chalan s babou, vidíme, ako veľmi sme sa mýlili. Pacientom je šesť mesačné šteniatko bulterriéra, ktoré sa zatúlalo cez deravý plot k susedovi, spolu so svojou sestrou. Sused( asi v rámci dobrých susedských vzťahov), chytil do ruky sekeru a tupým koncom uštedril každému zo psíkov jednu dobrú po čele. Sučka asi nestratila duchaprítomnosť, ( alebo dostala slabšiu,) tak s kvikotom preletela pod plotom a už je nebolo. Psík ostal omráčený a tak odovzdane chytal úder za úderom do svojej krásnej bielej lebky.
Toto všetko nám opisuje ešte stále zošokovaná majiteľka. ( Aj to, ako hystericky vrieskala na suseda: - Nebite ich, to sú naši psíci! Nebite ich, prosím! Nebite ííííííííchch!!!- a sused len tĺkol a tĺkol, až dotiaľ, kým chalan nepreskočil plot a nevytrhol mu sekeru z ruky.)
Ja utrúsim niečo v tom zmysle, že keby sa to stalo mne, isto idem hneď z veteriny do basy, lebo tá sekera v mojich rukách......
-Viete, ja mám firmu a nemôžem si dovoliť ísť do basy, ale poviem vám, že som sa musel veľmi ovládať....- vraví útly majiteľ. Chápem ho, kto si môže dovoliť ísť do basy?
Psíček je taký zúbožený a taký vystresovaný, že ho bez uspania Vlado roentgenuje. Snímok odhalí fraktúru oscipitálnej( temennej) kosti.
Zavádzame mu venóznu kanylu, dostáva hydrocortizón, proti opuchu mozgu, furosemid na odvodnenie, analgetiká... a ( samozrejme) hospitalizujeme ho.
Majitelia sú ešte stále v šoku a stále sa vypytujú, či to prežije....
Môžeme im povedať iba to, že o každej zmene stavu psíka ich budeme informovať.
Keď odídu ( a psíkov stav je stabilizovaný), uvažujem nad tým, že nemôžu od suseda ani len vymáhať náklady na liečbu, pretože šteniatka boli u neho a on môže dôvodiť, že má zo psov panický strach, že ho napadli, že sa iba bránil, že............ poznáte to. Napadne ma spôsob, ako si s ním účet za lekára vybaviť, ale to by som tu propagovala organizovaný zločin a to je zo zákona zakázané.
Je tma. Ja odchádzam domov, Vlado zostáva monitorovať bulterriéra.
Cestou domov mi odrazu zídu na um slová jednej piesne- ...OMNIA VINCIT AMOR...- Nie! Pomyslím si, keď si preložím latinské slová (všetko prekoná láska.) A keď už som pri tej latine, vytvorím si vlastný latinský výrok- HOMO CANINI LUPUS EST.
