Lucky
Lucky je psík ši- cu. Spoznala som ho ako každého druhého v ordinácii- jeho majiteľka zazvonila v infekčnej časti.
Keď som otvorila dvere, objavila som v nich najprv velikánsku perinu, až ma v okamihu napadlo, že k nám zavítala nejaká rómska spoluobčianka, ktorá nám chce ponúknuť paplóny, obliečky, či niečo podobné. Ale za paplónom vošla dnu útla Kórejka a v paplóne mala zabaleného psíka ši-cu. Okamžite začala klásť paplón na stôl a bez toho, aby som stihla čokoľvek povedať, spustila ukazujúc na psíka:
-SKINPINKOLOR! SKINPINKOLOR!!-
-Moment, pleace.- poviem jej a dám sa do ,,hľadania “ nejakého lekára. Cestou si ,,rozložím na drobné“ jej vetu- skin pink colour. Objavím Igora.
-Igorko, v infekčke je baba, ktorá má vo velikánskej perine psa s ružovou kožou.- Oznamujem mu.
-Môžeš sa ísť na neho pozrieť?-
-Čo má?-
-Skin pink colour.- usmievam sa a nechám ho, nech sa s daným výrazom popasuje sám.
-Prosím?- pýta sa Igor a Kórejka vychrlí po kórejsky asi štyri vety.
-Viete po slovensky?- Krúti hlavou. -
-Speak the english? – pýtam sa. Znova krúti hlavou a niečo rozpráva ukazujúc na psíka. Potom ju čosi napadne, z kabelky vytiahne pokrčený papierik na ktorom je pár kórejských znakov a pod tým tlačeným kostrbatým písmom napísané- INTESTINAL PROBLEM.
No, aspoň o kúsok sme sa pohli dopredu. Igor meria psíkovi teplotu a ja sa snažím vyzvedať, ako sa intestinálne problémy prejavujú.
-Má hnačku?- Pozerám sa do nechápavej tváre. -No, tak toto bude problém.- Vravím si len tak sama pre seba, no Kórejka sa chytá výrazu, ktorému rozumie:- Problem, problem, skinpinkolor.
To už vieme, hútam.
-Vracia?- pýtam sa, ale odpoveďou mi je len nechápavý výraz .
Skúšam to s citoslovcami:- buaaaa?-
Kórejka začne horlivo prikyvovať.- Yes, yes! Blaaaaaa!- Ukazuje na červené fľaky na paplóne, podľa ktorých je jasné, že psík vracia čistú krv. Igor zatiaľ odmeria teplotu, ktorá je našťastie normálna. Skontroluje sliznice, spojivky a zasa sa rukami- nohami pýtame ako dlho trvajú problémy s vracaním- vraj dva dni.
-Dobre, zavedieme mu kanylu a pustíš mu nejaké roztoky.- Vraví Igor a za chvíľu už malému bezvládnemu šicákovi tečie fyzák . Igor odchádza za iným pacientom a ja zostávam strážiť infúzku.
Psík je pokojný, jeho majiteľka sa tiež pomaly ukľudňuje. Zasa povie vetu po kórejsky z ktorej rozumiem iba slovko LUCKY.
-Volá sa Lucky?- hladkám malú hnedo- bielu hlavičku. Prikyvuje.
- Kde problem?- pýta sa lámanou slovenčinou.
-Neviem. I don’t know.- Napadne ma, že aj keď nevie ani po slovensky, ani po anglicky ( no na čo je vám svetový jazyk?), aj tak čaká nejaké profesionálne vysvetlenie Luckyho problému a tak začnem ,,medzinárodne“ ( rukami- nohami) vyzvedať, čo psík jedol. - Lucky ham ham ( ukazujem rukou do úst) mouse? Rat?- Chcem vedieť, či Lucky nemohol omylom zjesť otrávenú myš. Tá čistá krv vo zvratkoch by tomu nasvedčovala. No Kórejka mojej pantomíme nerozumie ani za mak. Vzdávam to.
-Lucky OK?- Pýta sa ma s nádejou v hlase. Čo mám na to odpovedať?
-I hope.-
....prichádza Igor a dokončuje ošetrenie- dáva mu ,,antigrc“, antibiotiká a chce zapísať prípad do knihy.
-Ako sa voláte?...Meno?- Kórejka povie veľmi rýchlo tri slová.
-Dobre, tak meno preskočíme,- vraví Igor, ktorý nerozumel, ani mäkké F. ja som na tom podobne.
-...psík... ši-cu... ako sa volá?- obráti sa k babe.
-Lucky- Igor vypisuje zoznam liekov, ktoré psík dostal a potom slečne vysvetľujeme, že by bolo dobré prísť večer znova na infúzie. –Odkiaľ ste? Kde bývate? ( nič.)
-Tu........( poviem názov mesta a ukazujem na stôl.) –Vy?- ukazujem na ňu.
-Aha, rozumiem.- povie meno mesta.
-Aj ja som odtiaľ.- Vravím.
-Igor sa toho chytí. – Výborne, tak by si tam mohla ísť večer po práci a dať mu znova infúzku. Prosim ťa, povyzvedáš u nich, čo jedol, vezmeš si veci, teraz mu zaviaž kanylu a vyúčtuj to. Mne už spí pes na operáciu. Zvládneš to?-
-Samozrejme.- Igor odchádza do operačky a ja zasa všetkými končatinami vyzvedám adresu a dohadujeme sa, kedy večer prídem.
....Keď už po tme zvoním pred činžiakom a na ich otázku v telefóne, ktorej nerozumiem, odpovedám :-Tu je Maťa.- ozve sa zvuk elektrického zámku a ja šlapem na štvrté poschodie. Vo dverách ma čaká Kórejka s mužom a obaja sa na mňa usmievajú a hlboko sa ukláňajú. –Dobry den.- Vravia zborovo.
Vchádzam do obývačky, na gauči v známom paplóne leží Lucky. Položím tašku, pristúpim k maródovi a dám sa do odväzovania kanyly a púšťam mu správne množstvo roztokov.... celé to trvá len nejakú pol hodinku. Pichnem mu káčko na zrážanie krvi a všetko píšem na papierik. Majiteľka sedí na zemi pri mojich nohách a neustále pozoruje čo robím. Očami sleduje každý môj pohyb a keď sa pre niečo natiahnem, v okamihu ma predbehne a podáva mi to do rúk.
Lucky je ošetrený, kanylu má opäť obviazanú, aby si ju nevytiahol a ja sa postavím od gauča.
-Tak….. prídem zase zajtra ráno.-
-Nie, nie, ty neíst domov.- Prosia ma. – Káva , čaj?- pýta sa žena.
-Čaj.- žena odchádza a muž ukazuje na stoličku. –Sadni. Prosím.- je jasné, že on vie po slovensky viac, ako jeho manželka.
Po chvílke sa zjaví pani domu so šálkou v ruke a kladie ju predo mňa. Sadá si k manželovi a po kórejsky sa spolu dohovárajú, kým si odchlipkávam z čaju. Muž na mňa pozrie. – Manželka velmi bojí o Lucky. On jej baby. Bude on Ok?-
-Ano.-
-Čo problém , že Lucky bolí?-
-Niečo zjedol, čo mu podráždilo žalúdok.- muž zjavne nerozumie mojej rozvitej vete, predsa jeho slovenčina nie je taká dobrá, ako som dúfala. Volám Vladovi, rozprávam mu kde som a čo robím a prosím ho aby po anglicky od manžela povyzvedal, čo ich pes žerie, či nemohol zjesť nejakú otravu, alebo niečo podobné. Chvíľu spolu telefonujú, ( muž plynulo ,,melie “ po anglicky a Vlado tiež, mne to teda tak dobre nejde.) potom Vlado referuje mne, čo povyzvedal. Medzitým žena drgá do muža lakťom a vyzvedá. Bavia sa po kórejsky a potom sa žena na mňa usmeje:- Jaaa rozumiem.- Prikyvuje.
Muž sa chytá za žalúdok a vraví: -Lucky stomach problem?-
-Ano.- prikyvujem.- Lucky dieta.-
-Dieta.- opakuje muž a jeho žena sa opäť usmieva a prikyvuje:- Ja rozumiem.- Je milá.
S mužom dohováram čas zajtrajšej návštevy a pomaly sa zberám na odchod. Zasa sa spolu dohovárajú a on sa na mňa obráti.- Ako sa povie, keď veľmi ďakuješ?-
-Zo srdca.-
-Manželka zo srdca ďakuje.-
-So sssd....- snaží sa aj baba a spýtavo sa pozrie na muža, aby jej pomohol.
-ZO SRD CA- Vravím pomaly.
Podarí sa jej to na tretí pokus. Pri dverách sa zasa hlboko ukláňajú a ona mi boskáva ruku, až sa cítim trápne.
..... Na druhý deň ráno je sama doma a vraví:- Manžel práca.- Prikyvujem a dávam sa do ošetrovania Luckyho. Je mu už oveľa lepšie. Znova mu po infúzkach zabalím kanylu a poviem, že sa zastavím večer po práci.-
-Lucky čo ham ham?- pýta sa majiteľka.-
-NIČ!- Zdôrazňujem.
-Nič,- opakuje. Potom sa usmeje. –Ja rozumiem.-
.... večer ich opäť nájdem doma, ako ma vytrvalo čakajú, zasa absolvujem ceremónie s úklonmi, cestou do obývačky ma pani domu hladká po ramene a šťastná ukazuje Luckyho, ktorý sa má tak dobre, že už behá po byte. Vyberám mu kanylu z labky, pichám antibiotiká a vyberám z tašky dietné krmivo.
-Stomach dieta. Lucky ham ham dieta.- Ukazujem na granule.
-Ja rozumiem.- Teší sa majiteľka a zasa ma ponúka čajom. Kým ho pripravuje, vysvetľujem mužovi, že prvé dávky musia byť veľmi malé a radšej často a že sa zastavím ešte zajtra ráno pichnúť mu poslednú injekciu.
Ráno je zase Chen Ming ( konečne som porozumela, ako sa volá, hoci mužovo meno som si nezapamätala) sama. Pichám Luckyho a chvíľku sa snažíme dorozumieť. Chen má na štóse papiera napísané kórejské znaky a vedľa nich anglický preklad. Keď objaví slovo, ktoré mi chce povedať, napíše anglický ekvivalent do počítača a cez kórejsko- anglicko- slovenský slovník sa spolu dorozumievame.
-Lucky ham ham...? - ukazuje na slovo na obrazovke- CUCUMBER.
-Uhorka?- Pýtam sa nechápavo.- Lucky je uhorky?- Ukazujem prstami do úst. Prikyvuje. Ďalšie slovo.
PUMPKIN- TEKVICA????????????
-Ty počkaj.- Odchádza do kuchyne a ja počujem, ako niečo vyberá z chladničky. Za chvíľu sa vráti a v náručí drží rôzne druhy ovocia a zeleniny.
-Lucky môže ham ham?- Ukazuje na Hlávkovú kapustu.
-To je?- Pýtam sa neveriacky. Prikyvuje a na znak toho, že neklame, odtrhne z kapusty jeden list a Lucky ho v okamihu ,,zošrotuje“.
-Nie! – Ozývam sa neskoro. –Lucky dieta!-
-Konec dieta, Lucky ham ham?- Ukazuje Chen na pomaranče, banány, mrvku, tekvicu a hlávkovú kapustu na stole.
-Je pomaranče?- zase sa pýtam neveriacky, ale skôr, než ho začne šúpať, aby mi dokázala, že ich naozaj je, dvíham ruky v protestnom geste a vravím:- Nie! Nie! Lucky dieta!- vydýchnem si, keď všetko odnesie späť do kuchyne.
-Lucky koľko ham ham orange? Jeden? Dva?- Prikyvuje. - DVA pomaranče naraz? - Ukazujem prstami, ako debil a pýtam sa neveriacky. Prikyvuje. Teraz mi je už úplne jasná príčina Luckyho choroby – ešte som nevidela štvorkilového tvora, aby sa do krvi nezgrcal, keď zje pol kila pomarančov. Dospelý človek by ich musel zjesť na posedenie osem až desať kíl.
Z tašky vytiahnem papier a pero a dám sa do kreslenia. –Orange.- Kreslím krúžok. –Apple- Krúžok so stopkou. –Banana- kreslím banán, -cucubmber- (znova tvar podobný banánu).... nakreslím všetko ovocie a zeleninu, ktorá ma napadne a Chen sedí vedľa mňa a horlivo prikyvuje.
-Banana Lucky môže, ALE MÁLO!- Ukazujem prstami päť centimetrov. Chen prikyvuje.
–Orange. Môže, ALE MÁLO!- Znova prikyvuje... takto to spravím so všetkými obrázkami na papieri, ktoré dám potom do spoločnej ,,množiny“ -ALE NIE SPOLU!!! ONLY BANANA, ONLY APPLE, ONLY CUCUMBER...-
-JA ROZUMIEM!!!! – Chen sa rozžiari tvár a snaží sa mi zopakovať to, čo som povedala, aby ma uistila, že ma správne pochopila.
-Výborne.- usmievam sa aj ja....
Lucky sa za pár dní zázračne zotavil a moje ponaučenia si vzali k srdcu, lebo už odvtedy nemal žiadne problémy typu: skinpinkolor.
Chen si odo mňa doslova vymodlila súhlas, že k ním prídem na večeru(, ktorá bola mimochodom veľmi dobrá).
Aj teraz, keď idem autom do práce, stretnem občas malú Kórejku so psíkom ši-cu, ktorý je evidentne celkom zdravý.
LUCKY OSTAL VERNÝ SVOJMU MENU, MAL JEDNODUCHO ŠŤASTIE.
