Ale priznám sa, tá veta z nadpisu mi pekne dokáže pohnúť žlčou. Je neuveriteľné, ako sa ľudia dokážu deliť a selektovať na psíčkarov a nepsíčkarov. A ako by to nebolo málo, tak aj na tých, ktorí majú malých psov (a ľudia, ktorí majú veľkých psov, si podľa nich niečo dokazujú), na tých, ktorí majú veľkých psov (a tí s malými si zase niečo na malých psoch kompenzujú), na tých, ktorí sa venujú služobnému výcviku, na tých, ktorých psi rastú jak drevo v lese a pripadá im to normálne...
Akoby sme nemohli nažívať všetci v „mieri".
Keď som mala veľkých psov (momentálne mám vo výcviku ročného neapolského mastina), nikdy malým psom neubližovali, dokonca som ich učila, aby ich ani neobťažovali. Teraz, keď mám malých psov, naučila som ich, že sa nemajú vrhať ako kamikadze na všetko, čo je väčšie od nich. Nemajú byť zbytočne uštekaní a už vôbec nie hysterickí. Moji veľkí aj malí psi vždy vyrastali spolu a v harmónii a neboli s nimi žiadne problémy.
Rozčuľuje ma ale, keď niekto nie len že nevychová svojho veľkého či obrovského psa, takže má kopu zlozvykov, a udržať ho pri nejakej „akcii" je umenie, ale ešte sa aj s jeho nevhodným správaním stotožní. A tak častokrát počujem u nás v robote povzdych majiteľky, ktorá prišla na voľno s nevychovanou nemeckou dogou, ako si povzdychne: toto nie je dobrý nápad! Dobrý nápad nie je to, že majiteľ nejakého „škrčka", ktorého má na vodítku, prejaví snahu tiež navštíviť našu polikliniku a „dobýja" sa do čakárne, a onej nevychovanej doge sa to nepáči. Alebo do vyšetrovne, kde je veľký pes na voľno, volá kolega majiteľa s malým psom na rukách, ktorého potrebuje vyšetriť v druhej vyšetrovni, ale prejsť musia cez prvú. Miesto toho, aby si majiteľ veľkého psa zavolal a pripol na vodítko, utrúsi iba: toto nedopadne dobre! Alebo mi (je zaujímavé, že väčšinou sa s týmto správaním stretávam u žien) majiteľka veľkého psa razantne oznámi: s tým malým sem nechoďte! My malých psov neznášame!
Vtedy sa neudržím a v predstieranej naivite sa pýtam: vy sa malých psov bojíte? Niečo vám spravili? Nie! Ale náš Rocky (Black... je možné doplniť akékoľvek meno a plemeno, ktoré je väčšie ako bígel) malých psov neznáša!
Tak si ho vychovajte! Odpoviem „tete", ktorá ostane stáť v nemom úžase, že som si dovolila oponovať. Priznám sa, že vtedy mám chuť dať po pysku nie len nevychovanému psovi, ale hlavne jeho paničke...
To sa fakt nedokážeme správať ako kultúrni, vychovaní a hlavne empatickí ľudia? To musíme naozaj vždy a všade seba (a svoje objekty lásky a záujmu) povyšovať nad ostatných? To musí byť (takmer) každý malý pes uvrešťaný neurotik a každý veľký pekne veľký haj**l?
Ibaže... teraz ma tak napadlo, že to vlastne ani tými (rozdielnymi) psami nebude. Že budú na vine majitelia, ktorí by psov ani vlastniť nemali...
PS: A čo je horšie, nie je to „fenomén" len nás, Slovákov. Stretávam sa s týmto chovaním ľudí v podstate všade, kam zavítam. Naposledy som si musela v španielskom Alicante hrýzť do jazyka, pretože to, čo tam predvádzala rodinka s dalmatínom..., to som už dávno nevidela. A tak som si opäť raz spomenula na dobrého vojaka Švejka...
