(Len pre zaujímavosť. Vraj štúdie ukázali, že až 80 % psov, ktorým dajú majitelia meno Rocky, sú bitkári. Ja mám zase takú skúsenosť, že 100 % majiteľov, ktorí dajú svojmu psovi meno Rony sú... „mešuge"... Ale to do tohto článočku ani nepatrí...)
Dnes som v robote za Paťku. Ráno zvoní telefón. Dobrý deň, veterinárna poliklinika, ako vám môžem pomôcť? Pýtam sa. Dobrý deň. Máme ročného psa pekinéza, ktorého si nemôžeme nechať a chceme ho dať uspať. Je chorý? Pýtam sa. Nie. Moja manželka je chorá. Včera ju prepustili z nemocnice... a nebudem to ďalej rozoberať! Proste ho mať nemôžeme!...
Nuž... zdravého mladého psíka vám neuspíme. Keby mal 12 rokov... ešte možno... ale nie ročného. Vravím do telefónu. Ale prineste ho k nám, dačo vymyslíme.
Dobre. Za pol hodinku...
Ľudí je veľa a tak robím raz to, raz ono a ani sa nenazdám, je hodina preč...
Pred recepciou stojí pán a na vodítku má malého psíka - vypadá ako tibetský španiel, alebo kríženec tibetského španiela s pekinézom. (Alebo veľmi špeciálny pekinéz, alebo sú moje predstavy o pekinézoch zastaralé...)
Vy ste volali... prihovorím sa mu. Prikývne. Dobre, poďte so mnou... Vediem ho do „stajne" s klietkami. Pán medzi tým vysvetľuje. Nechceli by sme sa ho vzdať, ale manželka je veľmi chorá. Včera ju prepustili z psychiatrie, lebo sa psychicky zrútila. Ja robím v Bratislave a domov chodím len cez víkend. Máme ešte päť ročného syna. On sa o Puffyho nevie postarať. A manželka to tiež nedokáže... Priniesol som aj očkovací preukaz, búdu a hračky. Aj vodítko mu tu nechám...
Psíka zatváram do klietky, dávam mu do misky vodu, látkový domček a hračky. Psík sa vzpiera, nechce opustiť „ocka", pretože vie, že u nás ho nič dobré nečaká. Všade pach vystresovaných mačiek a psov, ktorý my necítime, ale pre neho musí byť veľmi intenzívny. Pán sa ešte raz pozrie s ospravedlnením na mňa a s výčitkou na psa a odchádza...
Ja sa vraciam k povinnostiam a Puffyho nechávame so svojím strachom, neistotou a myšlienkami samotného...
... Pred odchodom z práce ešte kontrolujem očkovací preukaz. Vakcíny má v poriadku, je aj čipovaný. Už len nájsť niekoho, kto by ho chcel a miloval...
A tak za ani nie 24 hodín sa u nás ocitá druhá nechcená psia dušička, ktorá nemá miesto vo „svojej" rodine. Keďže v tomto prípade je situácia vážnejšia, ako včera u korgiho, pána sa nesnažím nijakým spôsobom ovplyvniť, aby zmenil svoje rozhodnutie. Ja mám vo svojom rozhodnutí dávno jasno. Puffy bude u nás dovtedy, kým mu nenájdeme nový domov...
Skúste mi s tým, prosím, pomôcť. V mene Puffyho vám z celého srdca ďakujem...
