-Ešte tu nie je.- vravím.- Býva síce najbližšie, ale je veľmi nedochvíľny a chodí posledný.-
Podľa operačnej knihy máme dnes iba jedno preplachovanie slzných kanálikov, ale keď otvoríme pre verejnosť, je všetko inak.
Začnem chystať na hysterektómiu -NO- pyometra s nádorom na cecku ..... Vlado sa hnevá- operačný stôl mal byť jeho..... a nie je, musí počkať.
S Robom už máme suku vykastrovanú a púšťame sa do nádoru, keď zvoní telefón- televízia . Chvíľu kecáme, ale potom sa ospravedlním, že som utiekla od operačného stola a pozývam ich na osobný rozhovor.
-JOJ-ka- Oznamujem Robovi. -Zase chcú nejaké vyjadrenie. Čo keby sme tam poslali Vlada? Je mladý, pekný a ešte nebol v telke.- Usmievam sa potmehúdsky, že som sa z toho vyvliekla. Robo súhlasí.
Zasa zvoní telefón- tentoraz môj. Je to môj známy, ktorý chodí ku mne na súkromné hodiny výcviku. Má nemeckú dogu ADELU, ktorá má entropium a veľmi bolavé oči. Vždy, keď príde na výcvik, dohováram mu, aby jej to dal spraviť, lebo sa na ňu nemôžem pozerať, ako sa trápi.
Niekedy je to s tými majiteľmi ťažká vojna. Robo (majiteľ Adely)má svoju Adelu naozaj rád, ale .... povedala by som, že takou opičou láskou. Občas ma ide poraziť, keď mu vysvetľujem, ako vykonať cvik, aby to jeho pes spravil a on miesto ,,pohlavku" Adelu pohladká nežne po tej veľkej kotrbe, hoci ona cvik vôbec nesplnila a čuduje sa, prečo mňa poslúcha viac, ako jeho...... ale aby jej zaplatil operáciu, aby ju vo dne, v noci neboleli oči..... k tomu ho musí človek priam dokopať. Teraz mi volá, že ju priniesol na operáciu.
-Viem, že u Vlada je v dobrých rukách-, vraví do telefónu, - ale prosím ťa, dohliadni na neho, aby to spravil dobre.-
-SAMOZREJME! MôŽEŠ SA SPOĽAHNÚŤ!- Uisťujem ho a moje ústa sa nekontrolovateľne ohýbajú do oblúčku a aj keď sa snažím, nedokážem sa neusmievať. Vraciam sa k Robovi do operačky. Vidí moju vysmiatu tvár a pýta sa- Tak čoooo?-
-Aaaaaaaaale....mám dať pozor na Vlada, aby dobre operoval.-
Keď vidím, že nechápe, porozprávam mu story s Adelou. Práve sa otvoria dvere a vchádza Vlado a berie si sušenie. ( sterilné tampóny, ktorými si môže ,,sušiť“ ranu od krvi.)
-Operuj dobre, lebo inak budem nad tebou stáť a nadávať ti!-
-Čoooo?-
-A nekukaj tak blbo! Dostala som to príkazom!-
-Čoooooooo?-
V krátkosti mu vysvetlím humornú situáciu a už sa zasa naplno venujem Robovi.
Ešte sme ani neskončili, keď prichádza Zuzka s otázkou, koľko nám to bude trvať, lebo vedľa je suka súca na cisarák. Majitelia ju nechali už dva dni tlačiť a trápiť sa . Oznámim jej čas a keď skončíme, púšťam sa rýchlo do upratovania a prípravy na ďalšiu operáciu.
Sučka francúzskeho buldočka je veľmi útla a vyčerpaná a robíme jej najprv sono, či šteniatka vôbec žijú, či sa cisarák oplatí robiť, alebo ich len mŕtve povyťahujeme kliešťami. Objavíme bijúce srdiečko a tak sa zase začne naháňačka s časom.
Vlado ešte stále robí Adeline oči v prípravovni na stole a vraví, že takýchto ,,náhodne poučených" ( to je presný citát) bude pribúdať, lebo psov je prebytok, ,,producenti" prestávajú produkovať a ostanú len ľudia, ktorí náhodne zistia, že ich pes rodí.
Myslíte si, že teraz trepem? Nie je to tak dávno, čo prišli k nám starší manželia a pani vraví, že ich mačička má nejaký nádor na zadku už dva dni a je jej zle a nežerie. Položila mačku na stôl , Robo vzal teplomer, nadvihol mačke chvost, že jej odmeria teplotu a vraví:
-Viete, tá dierka tesne pod chvostom je ritka, tadiaľ mačička kaká a tá ďalšia dierka je šušulka a z tej trčí zadná noha mačiatka.-
Pani ostala taká prekvapená, ako keby jej povedal, že o dva týždne pristanú prví ľudia na Marse a začala habkať vety typu:
-A to ako...? A to keby....?-
Robo sa občas vyžíva v takýchto situáciách a odpovedá veľmi presne.
-No tak, že si dobre zakefovala s nejakým kocúrom. A kedy? Dva mesiace pred pôrodom.-
-A teraz čo?- Pýta sa žena a ja rozmýšľam, či naozaj, alebo zámerne prepočula v Robovom hlase ten sarkazmus.
Vtedy zasiahol manžel a osopil sa na ženu: -To sa pýtaš ty?! Čo si robila dvadsať rokov na pôrodníctve a gynekológii?-
( to bola dlhá odbočka)
Šteniatka sú dve a musím sa snažiť, viac ako obyčajne, aby som ich prebrala k životu, lebo už sú pridusené. Práve sa púšťame do zašívania brucha, keď sa otvoria dvere a zjaví sa v nich najstarší kolega. - Kto hovoril s JOJ-kou?-
-Ja - Idem ich zavolať dnu a robím im kávu. Pozerajú na Roba, ako operuje, a na mňa, ako drhnem šteniatka a popritom sa vypytujú. Sťažujem sa, že už nedávajú zvieraciu bodku na záver správ a môj Whiskasko je z toho znechutený a už mu tie správy tak nechutia pozerať.
-Ano, ona má psa, ktorý pozerá televízor- horlivo prikyvuje Robo a oni si odo mňa vymôžu sľub, že im ho dovolím niekedy natočiť....
....Prichádza ďalší cisarák, hoci znova sme ešte neskončili .Vlado konečne odovzdáva Adelu a ja ho strčím do ,,obývačky" , aby odpovedal na otázky a TV mohla zase odísť.
Zakiaľ upratujem, počujem ho za zavretými dverami, ako vysvetľuje. Odrazu všetci potrebujú ísť do infekčky, do skladu, do šatne.... a nemôžu a Vlado len kecá a kecá.
-Ako ho poznám, tak najprv im dá pol hodinovú prednášku z genetiky a potom objasní daný problém.- mrmlem ticho.
....JOJ-ka odišla, Vlado sa chystá na ďalšie oči, ja zasa rýchlo upratujem a popritom vybavujem telefonáty a Vladove výkriky typu: -Martinkááááááá! Potrebujem takéto!- ( sterilnú rúšku)
-Hneď ti ju donesiem.-
-Už si môžem uspávať psa, Maťa?- Kričí zasa Robo z vyšetrovne.
-Daj mi päť minút!!!.-
-Martina, keď budete objednávať obed, objednajte aj mne!- To sa ozýva najstarší lekár.
-Aj mne!- Pridáva sa Vlado. -Ale ja chcem to, čo budeš mať ty!-
( čo sa týka jedla, je Vlado, ako malé decko. Vždy sa ho spýtam, čo chce jesť, vyberie si, objednám mu to a potom, keď nám prinesú, tak povie: -Ty máš lepšie, ako ja. Nevymeníš si so mnou?-...)
-Stôl máš nachystaný, inhalačku pustenú!- Kričím nahlas Robovi.
-Martina!!!!!! Vezmite ten telefóóón! - Zase najstarší lekár.
-Pomôžeš mi?- Pýta sa Robo, ktorý prináša sučku na stôl a začíname ju vyväzovať.
-Jasné!- Prikyvujem a vzdychnem.
-Martinkááááááááá! Potrebujem očný vercajch!!!!!!!!!!- To je opäť Vlado.
-Vladko, v sterilizátore máš štyri sety:- vysvetľujem trpezlivo.
-Už som všetky minul.-- kričí mi naspäť.
(čo som čarodejník?!) -Niečo ti poskladám. už mám nejaké aj vysterilizované.-
-Ďakujéééém.- (Vlado)
-Prosím!- Vrčím po tichu.
Tak pomáhaš mi, alebo nie?- (Robo)
Pomáham! Však ešte nekrájaš!- ohradzujem sa .
-Martináá, už ste objednali ten obed?!-
-Ešte nie............-
A to som si vravela, že sa zavriem do šatne a budem žehliť vypraté veci. Hútam v duchu.
Vyberáme ,,kopu“ krásnych šteniatok- znova buldoček a keď podám prvé majiteľovi, pozerá ako ďateľ.
-Čo s ním mám robiť?-
-Prebrať ho. Takto! -Chytám ďalšie a ukazujem mu postup.- Dáte ho dole hlavou.....- majiteľ skloní svoju hlavu temer ku kolenám a v takejto polohe kriesi šteňa. Nekomentujem to. Jednoducho už nemám síl vysvetľovať, že: DÁTE HO DOLE HLAVOU, patrilo pre šteniatko. Okrem toho, ešte som nestretla človeka, ktorý, keď príde prvýkrát na cisarák a poviem mu túto vetu, tak neurobí HLLLLLBOKÝÝÝÝÝÝÝ PREDKLON a v takejto nepríjemnej polohe kriesi šteniatka. Vždy ich upozorním, že je to síce ich chrbát, ale bolieť ich nemusí. No tomuto nevravím nič.
Príde aj Zuzka na pomoc, vezme ďalšie šteniatko a len tak medzi rečou mi oznámi, že ten psík v bezvedomí a podchladený , čo doobeda prijala, zomrel.
-Všimla som si.- pokývam hlavou.
Zase telefón.
-Dobrý deň, chcel by som sa rozprávať s tou pani, čo vie tak veľmi dobre cvičiť psov.- (zase sa mi ústa mimovoľne sťahujú do oblúčika.)
-Neviem, či viem dobre cvičiť psov, ale snažím sa.- Odpovedám. Chvíľu sa rozprávame o výcviku, lebo v robote pracujem aj ako ,,výchovný poradca“ a ,, psychoanalytik“ ( aj keď si teraz myslím, že som to vôbec nemusela dávať do uvodzoviek.)
Prichádza kolega, ktorý ma má vystriedať, pretože dnes mám krátku zmenu- musím si vybaviť kopu súkromných vecí. Vychrlím na neho asi dvadsať príkazov, čo všetko má ešte spraviť a idem sa prezliekať.
Ale skôr, ako sa prezlečiem, ešte za mnou trikrát zájde a opýta sa, ako som ,,to" myslela. Znova mu povysvetľujem ,,technologické postupy" a prezlečiem sa.
Keď odchádzam, vidím, že aj napriek vysvetľovaniu, to robí naopak.
Výborne! Zajtra si to tu nájdem. Hútam v duchu a odchádzam.
