Zápisky z veteriny- trampoty s korytnačkami

Ráno je v robote ticho, pretože cez noc nám tu neostali žiadni pacienti. Všetko upracem a otváram čakáreň- nie je ešte deväť, ale vonku je chladno a nechcem, aby klienti so svojimi chorými miláčikmi čakali vonku. Ozýva sa zvonček. Veľmi neodbytne. Otváram .Vo dverách stojí pani, v ruke má poskladaný uterák a vraví mi:- Prepáčte, viem, že ešte nemáte otvorené, ale pred chvíľkou sa ešte hýbalo.-

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
vitamíny, ktorým sa úspešne bráni
vitamíny, ktorým sa úspešne bráni (zdroj: martinatothova)

Pozývam ju dnu, položí uterák na stôl a ja ho rozbaľujem. Objavím asi štvortýždňové šteniatko ši-cu. Jeho telíčko je už studené a začína tuhnúť. Vzdychnem:- Mrzí ma to, ale vaše šteniatko už nežije.-

-Naozaj?-

-Naozaj. Pozrite, už začalo tuhnúť, je celkom studené.

-Takže už sa mu nedá pomôcť.-

-Nie.-

-A prečo mohlo umrieť ? –

-Ťažká otázka. Malo nejaké problémy?-

-Ano. Včera mu bolo veľmi zle. Volala som aj doktora Š....., viete on bol u nás, keď naša Líza rodila. Mali sme iba toto jedno....- tečú jej slzy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- A čo vám Jurko povedal? - vyzvedám.

-No, včera toto maličké bolelo bruško. Povedal, že mu máme dať klistýr, ale neprešlo mu to, tak som sem prišla......... ale teraz je mŕtve.- Doloží ticho a rozplače sa. – Mala som prísť v noci- vzlyká,- isto by bolo ešte žilo. Je to moja vina.....-

-Nemali by ste sa obviňovať.-( Neviem, čo je príčinou smrti, ale je mi jej veľmi ľúto. Mali iba jedno šteniatko a aj o to prišli.) – Bez pitvy nemôžeme určiť presnú príčinu smrti. Mohlo zomrieť pre niečo celkom iné.-

-Na príklad?- Pýta sa a je to, akoby sa chytala záchranného pásu.

-Mohlo mať nejakú virózu. Ak chcete, nechajte ho tu a cez obed, keď tu nebude toľko ľudí, tak sa niekto naň pozrie.-

SkryťVypnúť reklamu

-Dobre.- Zrazu sa cíti trápne. Vyfúka si nos, utrie si slzy a vraví:- Neviem prečo tu revem, veď to bol iba obyčajný pes.- Viem, že touto tvrdosťou chce zakryť svoje rozpaky, ale ja takéto hry nehrám.

-Prečo by ste nemohli plakať? Bolo to vaše šteniatko, o ktoré ste sa starali a ľúbili ho. Samozrejme, že plačete. Nechápem, prečo sa ľudia hanbia za slzy súcitu, ale keď sú tvrdí a krutí, tak to im nevadí....chcete ho vypitvať?- doložím ticho. Prikývne a ja si vypýtam meno a telefónne číslo a zabalím malé telíčko opäť do uteráka.

-Môžete ísť. Zavoláme vám.-

-Čo som dlžná?-

-Nič,- krútim hlavou.

-Ďakujem vám sestrička.- Usmejem sa miesto odpovede. –Ďakujem, že ste boli taká...-

SkryťVypnúť reklamu

-Je to OK. –Preruším ju. –Zavoláme vám. A netrápte sa.- Už aj ona sa usmeje a odchádza. Odnášam telíčko do infekčky a cestou sa zrazím s kolegom.

Prichádza korytnačka, ktorú si podal nemecký ovčiak a poriadne ju poobhrýzal po celom obvode. Pancier má po okrajoch rozhryzený do krvi. Rany jej vyčistíme dezinfekčným prípravkom a dávame jej antibiotickú injekciu a aj nejaké vitamíny. Majiteľovi nakážeme, ako sa má o ňu starať, dostáva dezinfekčný roztok a pozývame ho o dva dni na kontrolu a na ďalšie atb.

-Nezasadrujete jej to?-

-Nie. Iba ju držte v čistote a občas jej to vydezinfikujte touto vodičkou.- Majiteľ odchádza a dnu vchádzajú traja tínedžeri s plavým kokeršpanielom.

SkryťVypnúť reklamu

-Tak, čo ho trápi?-

-Stále trasie hlavou a škrabe si ucho.-

-Dobre, pozrieme mu do ušiek. Dá si pozrieť?- pýta sa kolega a pozrie na dievča, ktoré drží psa na vodítku.

-Ja neviem, to nie je môj pes.- Otočí sa k druhej babe a tá postúpi dopredu. – No....on nie je zlý, ale do uší si nenechá pozerať. Nemôžete ho uspať?-

-Môžem. Dajte ho na váhu.-

Psík je odvážený, Robo si pripraví anestetikum a chce mu ho pichnúť do žily, ale iba vtedy začína ,,divadlo“. Kokrík je síce podľa majiteľky hotový anjel, ale riadne hysterický anjel. Ako náhle mu chytím labku a zakomprimujem žilu, jačí, ako by sme ho drali z kože, mece sa hore –dole po stole a hryzie. Volám si na pomoc tínedžerov, ale tí sú takí vyvedení z miery, že pri každom aj najmenšom kokrovom pokuse vzbury ho pustia a odskakujú od neho......Trvá to asi desať minút, kým im donekonečna ukazujem a prikazujem, ako majú psa fixovať, aby sa netrepal. Keď napokon koker vidí, že si s nami neporadí a zdoláme ho, okrem hysterického revu sa aj počúra a pokaká a ako trepe nohami, tak to všetko rozhádže po stole, po mne po policiach a po stene vyšetrovne.....jasné, že dostanem zásah do tváre a do úst....Ale, anestetikum je v žile, on zaspáva, Robo, ktorý bol pri jeho hlave a tak bol ušetrený fekálnych zážitkov, mu kuká do ucha a ja sa idem umyť a prezliecť. TAK TOTO JE TÁ PRÁCA, KTORÚ MI VŠETCI ZÁVIDIA. Vravím si v duchu. Ktovie, či by sa teraz so mnou vymenili, keby toto videli...

Hoci je iba veľmi skorá jar a tráva nerastie, kokrovi objavíme v uchu osiny z trávy ešte od jesene. Spolu ich je sedem a niektoré mu už perforovali bubienok. Keď si predstavím, ako ho tie ušká museli bolieť, odpúšťam mu, že som kvôli nemu musela čistiť celú ošetrovňu.

Ďalším z pacientov je bordaux doga- asi 10 mesačné šteniatko- už štyri dni nežerie. Tá, na rozdiel od kokra nerobí problémy pri venóznej anestéze a za minútku spinká, ako bábätko. Sedemdesiat kilové bábätko, ktoré traja ledva vyteperíme na stôl, aby sme mohli urobiť RTG . Snímok odhalí cudzí predmet v žalúdku a začínam chystať na operácii. Vypíšem prijímací formulár a keď vypoklonkujem majiteľa, že má deväťdesiat minút čas a že mu potom zavoláme, odchádzam do operačky pomôcť..... psíkovi objavíme u žalúdku a v čreve dvestolitrové igelitové vrece, ktoré zhltol v celosti ako špagetu. Neviem, ako sa mu to podarilo, ale okrem toho, že sme mu otvorili žalúdok, musíme mu otvoriť aj tenké črevo a vrece rozstrihnúť na polovicu, lebo inak ho nedokážeme vybrať.

Psík má už aj silnú gastritídu a tak, keď ho zašijeme dostáva atb. injekcie a tiež analgetiká, aby nemal také veľké bolesti. ... Neskôr majiteľovi ukazujeme vrece a s návodom kedy a čím ho kŕmiť, dostáva tabletky na domov a na papier rozpisujeme aké lieky má dostávať, lebo majitelia sú z ďaleka a budú chodiť na kontrolu kolegovi. Ak nenastanú žiadne komplikácie, tak ho už neuvidíme.

A znova je tu RTG- tentoraz rotvajler s chlapiskom, ako hora. Je vysoký, plecnatý, s holou hlavou. V koženej bunde vypadá, ako vyhadzovač. Rocky- tak sa volá rotvajler- má už niekoľko dní opuchnutú zadnú nohu a kríva. Na RTG snímku objavíme osteosarkóm a pre tohto majiteľa nemáme dobré správy. Pes má rakovinu kostí, ktorá sa nedá liečiť. Ukazujeme mu snímok, vysvetľujeme akú chorobu má jeho pes a odhadujeme prognózu, ktorá nie je priaznivá. Nádor sa nedá operovať a keďže je nádor na femure- stehennej kosti, ani amputácia nepripadá do úvahy. Rocky má pred sebou ešte nejaký čas života, ale v bolestiach a trápení a neskôr ho budeme musieť aj tak uspať. Chlap je zdrvený a rozhoduje sa pre eutanáziu hneď, kým ešte Rocky spí. Viem, že je to pre neho ťažké rozhodnutie. Vyprázdnime prípravovňu a necháme ho, nech sa s Rockym rozlúči.

-Keď budete chcieť, budeme vedľa.- vravím mu ticho. Je to krásny pes a nemá ani dva roky.

Po hodnej chvíľke nás zavolá. Tento muž sa ani nesnaží skrývať slzy. Stráca priateľa a to je vždy smutné....pomôžem mu ho naložiť do auta a vraciam sa späť k povinnostiam...

Skôr, ako Jurko odíde domov pred nočnou službou, ešte robí pitvu malej šicke z rána. Šteniatko malo parvovirózu a to bolo príčinou smrti. Majiteľke telefonuje výsledok. Som rada, že nebola príčinou smrti jej nedbalosť a že sa nebude trápiť výčitkami.

Je už dávno po záverečnej a my ešte stále robíme. Zazvoní telefón.

-Veterinárna poliklinika, pohotovosť. Prosím?-

-Dobrý večer. Ešte pracujete?-

-Ešte...-

-Vypadla nám korytnačka zo štvrtého poschodia. Zachránite ju?-

-Príďte a uvidíme.-

...Korytnačka je celá rozbitá. Pancier má prasknutý na troch miestach a cez tieto ,,škáry“ jej vidno vnútornosti. Je to ešte zázrak, že drží ,,po kope“. Majiteľka má o ňu veľké obavy. Ale ak všetko pôjde dobre, mohla by prežiť. Dám zovrieť vodu a kým chystám VET-LITE, kolega jaj pichá antibiotiká. (VET-LITE je umelá látka, ktorá vypadá ako drobné pletivo. V teple zmäkne a dá sa rôzne tvarovať. Na chlade opäť stuhne a tak vytvorí ľahkú pevnú schránku- náhradu sadry.) Obväzom meriame obvod panciera, aby sme vedeli, koľko vet-litu nám treba. Do rýchlovarnej kanvice hádžem odstrihnuté pásiky a potom ich pinzetou vyberám a prikladám na pancier tak, aby bol správne zafixovaný a držal...ešte chvíľu pridržujeme vzpierajúcu sa korytnačku, kým vet- lite poradne stuhne a potom ju dávame majiteľke do rúk. Kým sa jej pancier nezrastie, žiadne kúpanie!

Všetko dám do poriadku a idem domov. Je fajn, že sme dnešný deň zakončili prácou, ktorá zachránila život ďalšiemu zvieratku. Veď zachraňovať životy je príjemná práca- hlavne ak sa dostaví výsledok. :)

Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
INESS

INESS

108 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu