Potrebujem viacerým odobrať krv na krvné skupiny – v labáku nám sľúbili množstevnú zľavu. Vysvetľuje Vlado. A tak po chvíľke telefonovania sadám do auta aj so skúmavkami a ihlami odchádzam do terénu odoberať krv, tak ako ostatné kolegyne a kolegovia...
... Napokon sme všetko zvládli, vzorky poslali a čakali na výsledok...
Na druhý deň volá kolega zo Šiah, že nám posiela pacienta na transfúziu. Maťa, zavolaj niekoho z tvojich klientov, prosí Linda, ktorá sa ako prvá dozvedá tú správu. Hm... niektorí sú (relatívne) ďaleko, iní nevychovaní a budeme s nimi zápasiť... zlatá Zara, povzdychnem si v duchu, keď si spomeniem na „svoju“ (Števovú) aziatku a na jej úžasný charakter. Napokon sa rozhodujem pre kríženca kavkazana – aj on chodil ku mne na cvičák.
Volám majiteľke, vysvetľujem, prosím a keď súhlasí, dodávam, že by som rada aj mužskú silu, nech „pribalí“ k Bárnymu ešte zaťka.
Roman zatiaľ všetko prichystá, kokrica, ktorá má hematokrit 8, čaká aj s majiteľmi v druhej vyšetrovni a keď príde Bárny, ani mu veľmi nedáme čas na „rozmyslenie“. Vyložíme ho na stôl, a skôr ako sa zorientuje už z neho cícerkom tečie krv do fľaše...
...Roman odchádza pustiť Tinke krv, ja dávam Bárnymu infúzku na doplnenie tekutín, chválim ho, dodávam, že panička mu určite uklohní niečo dobré a iste bude stredobodom pozornosti celej rodiny... Napokon znova poďakujem a život sa pre Bárnyho a jeho rodinu vracia do starých koľají...
Tinka zostáva ešte týždeň. Nejako sa nie a nie pozviechať. Podľa krvných testov stále stráca červené krvinky, je apatická, slabá, nežerie... Majitelia za ňou denne chodia z diaľky, nosia jej dobroty, venujú sa jej, sedia pri nej celé hodiny...
Napokon, keď sa jej predsa len troška polepší, prepúšťame ju – ku kolegovi to majú bližšie... a stále ostávame v telefonickom spojení...
Pridám teraz pár zásad, ak by ste sa niekedy rozhodli, že aj váš psík transfúziou zachráni život:
Darca by mal mať najmenej 25 kíl, lepšie je, ak má viac.
Mal by byť zdravý, pravidelne očkovaný, odčervený, posledná vakcinácia by mala byť najmenej 2 týždne pre transfúziou.
On sám by nikdy nemal dostať transfúziu a od posledného odberu krvi by mali prejsť minimálne tri mesiace, najlepšie však šesť.
Minimálne mesiac pred odberom by nemal užívať antibiotiká a posledný mesiac by nemal prísť do styku s infekčnými chorobami.
Pochopiteľne, lepšie sa manipuluje so psíkmi vychovanými, pokojnými a dobre ovládateľnými.
Sučky by sa nemali v čase odberu hárať, ani mať šteniatka.
Doporučuje sa, aby bol psík nalačno.
Sú nejaké riziká?
Určite. Hlavne pre „obdarovaného“ – teda príjemcu.
V prípade prvej transfúzie sú zdravotné riziká takmer nulové. Vzácne sa popisuje zvýšenie, alebo zníženie teploty, zrýchlený dych či srdcová frekvencia, slabosť, triaška alebo vracanie. Úplne výnimočne môže príjemca dostať anafykaltický šok končiaci smrťou.
(Priznám sa, že za dvanásť rokov som sa pri transfúziách vykonaných na našom pracovisku nestretla ani s jedným z uvedených príznakov. Psi znášajú transfúzie veľmi dobre, aj keď pri opakovaných transfúziách je riziko vždy väčšie, pretože príjemca si mohol vytvoriť protilátky...)
Čo sa týka darcu – ten je (takmer) úplne bez rizika – ak si odmyslím neodborné odoberanie krvi pri ktorom by bol vpich infikovaný, alebo odobratie veľkého množstva krvi, ostáva už len neprimerane veľká fyzická záťaž po odbere. Ale keďže sa transfúzia nedá robiť „na kolene“ (ako napr. vakcinácia u majiteľa na dvore, príp. vytlačenie análnych vačkov či strihanie pazúrov), riziko, že veterinár niečo „pokašle“ je nulové. A ako sa postarať o darcu, aby váš hrdina mohol byť o chvíľu opäť hrdinom, o tom vás každý veterinár ochotne poučí...
Ak váš psík už niekedy daroval krv, určite poznáte ten dobrý pocit, že ste aj s pomocou vášho psieho miláčika niekomu zachránili život. Je jedno, že je to „len“ pes. Už Hippokrates povedal: všetky živé bytosti majú rovnakú dušu, i keď telom sa navzájom odlišujú...
Krásny víkend priatelia. A ešte raz ďakujem Bárnymi, jeho ľudskej rodine.
