Teraz vlastne neviem odkiaľ začať, lebo moje dni sa zlievajú jeden do druheho- doslova- lebo robíme 24-rky a chcela som písať o maďarskej vižle, ktorá u nás nocovala. Bola u nás už tri dni. Majiteľ ju priniesom takmer v komatickom stave- susedia nemajú plot a jeho vižla behala susedom po záhrade , tak sa rozhodli zakročiť a ponúkli jej granule s nemrznúcou zmesou - tá je bez zápachu , zato sladkej chuti, takže milá vižla sa najedla granúl a mijiteľ síce videl, že je nejaká čudná, správa sa ako opitý človek, potáca sa, je agresívna, veľa spí ......... ale nevedel z čoho. Trvalo to tri dni, kým objavil príčinu a prišiel k nám.
Múdre knihy ( vysledované zo života ) hovoria, že do štyroch hodín po otrave má pes nádej na záchranu. Etylénglikol sa v GIT( gastrointestinálny trakt) rýchlo vstrebáva a štiepy sa na rôzne kyseliny, ktoré sa viažu na vápnik, s ktorým tvoria kryštáliky, ktoré poškodzujú obličky, ktoré následne zlyhávajú. (dialýza, ako v humánnej medicíne sa na vet. nerobí.)- to je jednoduché vysvetlenie účinku etylénglikolu v tele. Tiež poškodzuje CNS, čo má za následok opuch mozgu.
Vižlu sme udržovali v umelom spánku, pretože mala neustále kŕče a púšťali jej jednu infúzku za druhou a do nich (o.i.) pridávali lieky na podporu činnosti obličiek a hoci dostala za deň dva litre roztokov, v jej močovom mechúri nebolo ani pol deci moču a my sme vedeli, že sme náš boj prehrali, aj keď sme boli pri nej tri dni v kuse ........
Medzitým , hneď dopoludnia prišiel 5 mes. stafordíkFRANKY, ktorý pojedol sklenené vianočné ozdoby- fakt neviem ako sa mu to podarilo, lebo aj môj ,,mutantko"( škótik Atlas) cez prvé vianoce- jeho života - ,,obdivoval " vianočné gule a raz neodolal otvoril tú svoju veľkú papuľku a jediným CHŇAP sa guľa rozprskla na desiatky sklených kúskov. Ale snahu zjesť ich- to ho ani nenapadlo, snáď ešte ,,zabiť" ostatné gule...
Franky si rozrezal celý GIT a krvácal zo všetkých telných otvorov. Sliznice mal biele ako papier. Videla som už dosť anemických psíkov ,ale takto biele sliznice som videla prvýkrat.
Po hematologickom vyšetrení sme sa rozhodli pre transfúziu krvi a hľadali sme vhodného darcu. ( aj psíkovia, tak ako ľudia majú rôzne krvné skupiny, ale väčšinou jednu transfúziu s podporou imunosupresív prežijú). Volali sme chorej kolegyni, ktorá má dostihových chrtov- no ozmánila nám, že jej chrti- obaja darovali krv pred dvomi týždňami. Ďašíi z kolegov- ktorý má ridgebacka povedal že jeho Paris dávala krv pred týždňom.
Ja som bola ďalšia v poradí s veľkým psom a tak som sadla do auta a šla po svoju sučku NO - Hrdličku. Má už síce desať rokov, ale iného psíka sme nemali. A tak sme jej vzali dva deci krvi a pustili ich Frankimu.
Medzitym sa v operačke ,,roztrhlo vrece" s chirurgiou a kolegovia robili cisaráky, pruhy, kastrácie ako na bežiacom páse.........
To už sa deň prehupol do podvečera a my sme ten poobedný nápor( keď prídu ľudia z práce a ešte sa rozhodnú rýchlo vybaviť aj veterinára - vakcinácie, vyšetrenia trusu, kožné zmeny, nechutenstvo....) konečne odrazili. Našťastie je momentálne neuveritelne málo viróz, takže aspoň infekčku máme prazdnu.
Kolegovia, ktorí slúžili cez deň pomaly poodchádzali a už sme zostávali iba traja, dvaja lekari a ja, čakali sme na mijiteľov vižli, ktorým sme navrhli eutanáziu.
V tom zazvonil telefóm párkrát po sebe a už som oznamovala, že k nám ide pes s traumou oka- pobil sa s kolegom na dvore, a nejaký bígel, ktorého posiela kolegyňa z neďaleka.
Začala som chystat očnú chirurgiu, pretože od majiteľov yorka som vedela, že má vonku oko a pokúsime sa mu ho doť späť.
....Oko bolo veľmi opuchnuté a podliate krvou a chvíľu nám trvalo, kým sme boli spokojní s našou prácou......... no po hodine sme odovzdavali yorka s prešitými viečkami do domácej opateri.
A už tu bol aj spomenutý bígel, ktorého poslala kolegyňa na biochemické vyšetrenie krvi. Bígel- sučka, bola podchladená- 35,5 ts. C, apatická, nehýbala sa, len ležala.Po krátkej klinickej prehliadke a anamnéze sme sa dozvedeli ze kolegyňa ju lieči už tri týždne atb.... po troch týždňoch infuzií a podávania ATB. sa rozhodla zmerať jej teplotu a usúdila že biochemka jej povie viac.
My sme sa rozhodli najprv pre hematologické vyšetrenie krvi, pretože biochemka bola v danej chvíli zbytočná a bola by zavádzajúca, nakoľko sliznice bígla sa veľmi podobali na stafordíkove.
Hematolka preukázala ťažkú anémiu- 500 000 červených krvinie- z 5 miliónov. Hematokrit je u zdravého psa 40 % ( H. je pomer červených krviniek v krvi- zase veľmi jednoducho vysvetlené) pri 20-tich % je indikovaná transfúzia krvi, bígel mal 4% !
Majiteľom sme vysvetlili v akom stave sa ich pes nachádza a spýtali sa ich, či vedia o niekom, kto má veľkého psa, ktorý by mohol darovať krv.
.Oni na to, že veď tá veterinárka ku ktorej chodia je ich známa a má veľkého psa. Tak sme jej zavolali, vysvetlili situáciu no dostalo sa mám urazených viet, že sa nemáme oháňať číslami z hematolky a psa na transfúzku nedá ! BODKA!( buchnutý telefón)
Zuzka, ktorá prišla na nočnú, sa otočila na päte a šla domov pre belgičáka CHIKA, ktorému sme scucli 4 dl krvi a ,,šupli" sme ju bíglici, ktorú sme medzitým zohrievali na el. poduške, lebo hoci sa to rýchlo píše, odber nám trval viac ako pol hodinu a to je Chiko ešte vo veľmi dobrej kondícii a krv z neho tiekla ako z vodovodu.
Keď sme bíglici zaviedli venóznu kanylu, vytiekla jej z vény tekutina , ktorá sa skôr ako na krv podobala na vodu v ktorej umyjete mäso do polievky.
....Ako posledná prišla rodina vižli, s ktorou sa prišli rozúčiť na jej poslednej ceste.
Vypočula som si dojemný príbeh o tom, ako to bol psík, ktorého našli zatúlaného a bol veľmi vďačný za svoj nový domov. Porozprávali mi o krásnych spoločných chvíľach, ktoré spolu zažili a blížil sa čas rozlúčky....odpovedala som na otázky na ktoré som občas ani nevedela čo poriadne povedať - poznáte to sami- bolesť vám žiadne slová neutíšia...
- prosím vás, do akej miery nás vníma?
- je trocha prebratá , ale nie celkom.Myslím, že vie, že ste pri nej.
- má veľké bolesti?
- momentálne nie, lebo sme jej dali analgetiká.
- už sa nedá zachrániť, však?
- je mi to veľmi ľúto, robili sme,čo sme mohli.
- ja viem.....
čo na to povedať? Vtedy si uvedomujete , ako málo v tomto vesmíre znamenáte... ešte ich nechať samých, aby jej povedali všetky tie tajné veci, ktoré sa vravia tým odchádzajúcim....
prípadne ponúknuť nejakého frťana aby na chvíľu otupil bolesť a potom už len posledná injekcia, aby jej srdiečko prestalo biť..........
Najhoršie je, že sa vám za to ešte poďakujú, aj keď sa cítite ako vrah.
Už ani neviem, koľko je hodín, keď všetko upracem.
Rozmýšľam, či neostanem v robote spať, veď za pár hodín sa sem aj tak vrátim.
Potom si spomeniem na svoje ,,obludky" a len kvôli nim sa začnem prezliekať do civilu. Nevideli ma celý deň.
. Vravím si, že je dobre, že sú všetci moji psíkovia zdraví, žiadne fraktúry, otravy, bitky, ani anémie. Uvedomím si, že je dobre, že ešte stále mám Hrdličku (NO), ktorá v čase núdze by aj mojim mohla darovať pár deci krvi a rozmýšľam, že keď raz umrie, asi si kúpim nového veľkého psa- keby niečo...............
Maťa
