sučku dali do druhého sáčku, celé to prikryli dekou a ponáhľali sa na pohotovosť. Jurko psíka uspal a objavil viackrát perforované črevo. Zhodnotil situáciu( ktorá bola dosť kritická) a dal majiteľom na výber- operácia, alebo eutanázia. Majiteľ- eutanázia, žena ani počuť- je to jej miláčik- operovať! A tak Jurko tri hodiny ,, repasoval“ poškodené tenké črevo, časť z neho musel odstrániť a nanovo pozašívať všetky vrstvy tela. Majiteľov poslal domov a sám ostal zvyšok noci pri sučke. Po tejto krátkej ,,exkurzii“ do jeho nočnej služby, mi ešte nakáže, čo mám so sučkou robiť, kedy ju odovzdať majiteľom a odchádza domov spať.
Na deviatu je objednaná sučka hnedého špica – Maco- na ovariohysterektómiu- má pyometru. Všetko pripravím, ale skôr, ako si ju uspíme, zazvoní zvonček a prichádza anglický buldog na cisarák. Čakáme na Lennona- Vlada.( Každý z nás je pre niekoho ,,Lennonom“ . Proste dotyčnému môže zvieratko liečiť LEN ON! )
Majiteľkám špica sa ospravedlňujeme, že musia čakať( nechcú nechať sučku v klietke, že s ňou radšej počkajú vonku) a púšťame sa do cisaráku.
Keď skončíme a ja všetko upracem, umyjem nástroje, dám ich ,,vybzučať“ ( do ultrazvukovej čističky) a potom sterilizovať, začínam chystať nástroje na operáciu špica. Zuzka otvorí dvere do operačky a povie: - Ďalší cisarák.- A usmeje sa na mňa.
Zasa vyjdem von a znova sa ospravedlňujem, že ich musíme znova odsunúť na neskôr. Opäť im ponúkam, že ustajníme sučku v klietke, ale znova odmietajú, že zostanú radšej s ňou.
Zuzka sa púšťa do druhého cisaráku a mňa volá Robo, aby som mu išla pomôcť s bernardínom, ktorý je na dnes tiež objednaný na operáciu othematómu. Vďaka cisarákom, sa nám všetko posúva. Othematóm vzniká pri otitíde- zápale uší. Psíka bolia uši ( alebo jedno ucho), trasie hlavou, plieska si uši o hlavu a v ušnici mu praskne žilka a krv sa vyleje medzi chrupavku a kožu. Ucho potom vypadá, ako veľmi opuchnuté. Psík sa musí uspať, krv z ucha cez malú ranku vytlačiť a na ucho prišiť dve umelé platničky, ( ktoré si vyrábame vždy podľa veľkosti ucha) ktoré cievu zakomprimujú ( stlačia) a zabránia tak opätovnému vyliatiu krvi do ucha ( takto to ostane niekoľko dní). Samozrejme, že sa musí odstrániť aj príčina othematómu- zápal zvukovodu . Bernardín má uši veľmi boľavé a trvá mám dlho, kým ich vyčistíme a nakoniec nakvapkáme antibiotické kvapky. Keďže je to dlhodobý a zanedbaný proces, bude dlho trvať, kým sa dajú uši do poriadku a už nikdy nebudú stopercentne zdravé. Ale je jasné, že sa psíkovi veľmi uľaví, pretože bolesti ucha sú veľmi nepríjemné. Nakoniec mu uši ,,pricapím“ k hlave a obviažem obväzom, lebo aj keď dostal injekciu od bolesti a proti zápalu, aj tak bude chvíľu trvať, kým zaberie, tak nech nimi netrepe. Majiteľovi nakážeme prísť na druhý deň na kontrolu, pomôžem mu ,,mamutka“ naložiť do auta a čaká ma upratovanie obidvoch stolov, lebo Zuzka práve skončila s cisarákom.
-Kde je Jano?- Pýtam sa jej.
-Išiel na obed.-
-Jak, išiel na obed? Veď je iba......- (pozriem na hodiny) -... pol jednej?- Doložím neveriacky. Prešlo pol dňa a ja som sa s kolegom stretla iba ráno, keď som prišla. Chcela som, aby mi pomohol, takto to ostalo na mne. Drhnem stôl, ktorý je celý od krvi a po hodnej chvíli konečne nachystám na pyometru.
Je štvrť na dve, keď začíname. Prichádza Janko z obeda a ja som celkom rada, že ma vystrieda a môžem sa aj ja najesť. Ale ešte si špica iba uspíme, už ,,kolauduje“ a my miesto operácie rýchlo začíname s resuscitáciou, pretože sučka je už v septikémii ( otrava hnisom z maternice) a jednoducho sa zdáva. ( no koho by to nenasralo?! :) ) Podarí sa nám ju prebrať a celý čas monitorujeme jej životné funkcie. A aj keď občas prestane dýchať a znova ju musíme predýchavať ambuvakom, nakoniec operácia dobre dopadne a ona sa preberá z narkózy. Vonku čakajú na ňu jej dve majiteľky, ktoré sa už netrpezlivo vypytujú, ako dopadla operácia.
-Dobre, aj keď bola chvíľu mimo republiky- zľahčujem už teraz priebeh operácie. Ešte dostáva infúzie, atb. a podvečer dňa, konečne odchádzajú všetci domov.
( zasa upratujem) Zuzka znova nakukne do operačky a znova sa na mňa usmeje: - Ďalší cisarák- Neviem, ako sa tvárim, ale dodáva: - Ale táto má ešte čas, tak sa nestresuj. Okrem toho- dnes nás príde pozrieť Brix.- Zasa úsmev. Hneď viem, ktorého Brixa myslí- kavaliera, ktorý mal otvorenú fraktúru a chýbal mu kúsok kosti.
( keď o dve hodiny naozaj prichádza rodina s Brixom, ten sa teší, že nás všetkých vidí a my sa tešíme, že sa noha tak dobre hojí.)
Prichádza krívajúci nem. ovčiak a ja píšem štítky na RTG a neskôr kamarát, ktorý si kúpil v USA amerického staforda, dal za neho nekresťanské peniaze, a ten kríva. Robo mu robí včasnú diagnostiku DBK a kamoš po celú dobu snímkovania lamentuje, že ho boh trestá za to, že obchoduje s amíkmi a čo bude robiť, keď bude mať pes dyspláziu, a koľko ho to už všetko stálo... ( nakoniec sa ukáže že nemá dyspláziu a jeho nárek stíchne.) Celkom ma to teší, dnes mám toho naozaj dosť.
Je šesť hodín večer. Dnes to ubehlo mimoriadne rýchlo.
Volá ma Jurko,( ktorý je už znova v práci)aby som mu išla podržať psíka. Má absces na sánke a potrebuje mu do neho spraviť maličkú incíziu, aby mohol hnis vytekať. Pacient je maltézsky psík, ktorý je skôr ,,pračuvačom“ , ( to je tvor, z ktorého bol vyšľachtený slovenský čuvač :) ) pretože má jedenásť kíl. ( ale majitelia ho majú rovnako radi, ako toho s predpísanou váhou a to je dobre)
-Ako sa volá?- Pýtam sa slečny, aby som sa mu mohla prihovoriť.
-Maco.-
Priliehavé meno, pomyslím si, ale nahlas poviem:- Dnes je to už druhý Maco. -
Macovi sa prihováram, aby sa netrepal a ,,trepem“ ja, že ho to poštípe iba maličký komárik, aby sa nebál a že to už bude.... a Maco je veľmi statočný a drží, keď mu Jurko robí skalpelom rez do tkaniva abscesu. Z rany sa vyvalí hnis zmiešaný s krvou, pani ,,kolauduje“ , pretože biely maltézák je celý od krvi, ale ja ju uisťujem, aby sa nebála, lebo po tomto zákroku sa jej psíkovi veľmi uľaví. Povytláčame zvyšky hnisu, vypláchneme zriedeným lotagénom a umyjeme srsť peroxidom. Dáme atb. tabletky na domov a Jurko jej nakáže prísť o päť dní na kontrolu.
Prichádza yorkšírka z noci na infúzie. Prešlo šestnásť hodín odvtedy, čo jej Jurko ,,opravoval“ črevá a už vypadá, ako vymenená- je čulá, zaujíma sa o okolie a majiteľ tvrdí, že si už aj pobehala po dvore. Tak toto sa dá považovať za malý zázrak!
-Tvrdili, že sa dá psovi odrezať kúsok čreva a znova zošiť a nič sa nestane.- ochotne vysvetľuje pán zvedavému klientovi s mačkou. – Jej odrezali dvadsať centimetrov a žije.- Hladká maličkú hlavičku.
-No, keby si bola prehryzla hrubé črevo a infikovala brucho, tak to je na istú smrť.- Dodávam.
-Ona asi vedela, dokiaľ môže hrýzť.- Usmieva sa pán. Teraz, keď je psíča z najhoršieho vonku, všetci si dovolíme vtipkovať.
-Ano, vedela, že ,,potiaľto“ to ešte prežije a nebudú to zbytočne vyhodené prachy.- smejem sa. Roztoky dotiekli, zaviažem kanylu, dostáva injekcie a doložím:- Viete, čo máte.- ( nie je tam otáznik.)
-Prísť zajtra ráno na kontrolu.- pán to tiež iba oznamuje. Prikyvujem a usmievam sa.
Sedem hodín večer. Konečne všetci všetkých vybavili. Na chvíľočku si sadám. Jurko si ku mne prisadne a povie:- Maťa, chystaj na ten cisarák, už je otvorená. Je čas.-
-Prečo ja?!- protestujem na oko pobúrene.
-Lebo si najbližšie :) -
-Som unavená! - vravím , ale zároveň vstávam a dávam sa do prípravy na operáciu ( dnes už šiestu).
-Čo mám povedať ja?- (Jurko)
-Ty si spal!-
-Ano? A kedy?-
-Celý deň!-
-Ano, ale celú noc som bol hore!-
-To tvrdíš ty!-
Prekáračka mi pomáha zabudnúť na únavu.
Napokon vyberieme sedem zdravých šteniatok a akurát, keď končíme , prichádza majiteľka s vnukom.
Je niečo po ôsmej, keď všetko dokončím a prezliekam sa. Dnes som robila iba niečo vyše dvanásť hodín, napadne ma. To je fajn, veď niekedy je to aj pätnásť. A okrem toho- dnes sa nám všetko darilo ( malé aj veľké prípady, ba aj jeden zázrak).
V aute si pustím Kabát a ležérnou stovečkou si to šiniem domov.
