Niektorým verím, iným nie. Každý odsek pochopia iné osoby. Možno.
Jeden pán/týpek mi povedal, že písať svoje myšlienky na blog je ako darovať rómskym spoluobčanom barokový kaštieľ. Tak píšem iba do šuflíka. No zároveň povedal, že mi svedčí poloha smutných článkov. Radšej by som bola, keby mi svedčali iné polohy. Tak teda píšem.
Úprimne, stokrát som to tu chcela zrušiť. Nemám na to odvahu. Stále mi v tom niečo bráni. Posledný rok som sa preprogramovala z rozumu na srdce. Tak mi treba. Potvrdil to aj test MBTI (Myers-Briggs type indicator) čo sme robili na psychológii.
A dnes som v meste stretla učiteľku psychológie. Tri zo štyroch psychologičiek čo poznám, má ryšavé vlasy po plecia a zvláštny pokoj v aure. Rozmýšľam, či sa stali psychologičkami, lebo vedia počúvať a sú milé, alebo či vedia počúvať a sú milé, lebo to študovali.
Renka mi povedala, že muž musí mať vždy pocit, že miluje trochu viac, ža má navrch. Pani Rychnavská nám ako základoškolským dievčatám predala múdrosť, že žena vždy zbalí chlapa, aj keď on si myslí, že je to jeho zásluha. Ide len o našu šikovnosť, že sa neprezradíme. Teóriu viem, v praxi ich nepoužívam. Jarko, nebudem už o tebe písať, v minulých článkoch je na teba tisíc narážok, aj tak si ich nečítal. Teba si nechám na knihu. Láska je chyba v programe? Nerada priznávam svoju slabosť. Nechcem tým otravovať iných, lebo počúvanie mám v popise práce ja.
Pani Jamnická verila v osudovú lásku, aj keď sa s Dr. Jamnickým (tak ho vždy volala) rozviedla. Ako píše v jednej z kníh, ona bola škorpión, on býk, a to sú znamenia v opozícii. A tak sa bez seba trápili do konca života.
Pri jazere sme stretli Baruš s Paulínkou, ktorá popiera príslovie, že dcéra v tehotenstve odoberá mame krásu. A strašne im to aj s Palim svedčalo. Aj som zabudla na ďalšiu poveru, že kto sa chytí bruška, do roka a do dňa je v tom tiež. ,,Sme stretli´´ v prvej vete znamená ja s Matúškom. Včera si užil, keď som ho večer vytiahla von. Užil si mojich nezrozumiteľných slov. Hneď ma varoval, že nie je dobrý utešovateľ, ale stačilo, že bol. Slovami Heviera: ...nechcem, aby si mi odpovedal, máš dnes dosť stránok v poradí, zdvihni prosím slúchadlo a len počúvaj.
Niekedy som mala rada Freuda, lebo jeho meno bolo dôveryhodné a S.Dalího, lebo bol bláznivý. Teraz ma Freud vytáča bláznivými kecami a Dalího nemám rada, lebo zneužil dôveru ľudí kvôli zisku. No tu prichádza rada môjho otca: oklamú iba toho, kto sa nechá (v origináli to znie ľúbovučnejšie). Keď už som, pri rodinných radách, táto je od brata: nemiešaj priesvitný chlast s farebným.
Dnes mi Svaťo pripomenul, že rád číta tento blog. Netuším prečo. Dnes píšem aj kvôli nemu. Aj kvôli Ďurimu, ktorý má božskú trpezlivosť. Vlastne ju má aj Michal... aj Martin. A vôbec mi nepríde divné, že v 90% tu spomínam mužské mená.
Načo sú rady do života? Už nadpis vám doporučoval, aby ste to nečítali, aj tak to robíte. Všetci naokolo ma varujú, aj tak robím, čo cítim srdcom. Potom ma pri sklamaní dvíhajú, že to prestane bolieť, ale tu je zas rozum, ktorý im neverí.
Dnes som si namiesto nohavicovho támhle za kopcem je Sarajevo pustila silný refrén jak hovado. A vytešovala sa z toho ako susedin pes, keď som ráno vychádzala z brány. Čo pani sucho skonštatovala: z celého baráku šteká len na vás, ste nejaká divná.
