Chronogramy sú úžasné. Ale nie ani tak preto, že na malom priestore dokážu komunikovať nejakú myšlienku, ale hlavne preto, že v texte sú schopné umne zašifrovať aj niečo navyše, a tým niečím je rok. Teraz vám predkladám ďalšie chronogramy, konkrétne tri.
※
„gLorIa Deo patrI, Deo fILIo, Deo paraCLeto“
Kalkulácia chronogramu: D + D + D + C + L + L + L + I + I + I + I = 1754 (štandardný zápis v latinských číslovkách by bol MDCCLIV).
Zápis v štandardnej latinčine by bol „Gloria Deo Patri, Deo Filio, Deo Paracleto.“
Preklad je „Sláva Bohu Otcovi, Bohu Synovi, Bohu Tešiteľovi,“ respektíve voľnejšie „Sláva Bohu Otcovi, aj Bohu Synovi, aj Bohu Tešiteľovi (tj. Duchu Svätému).“
Uvedený chronogram sa nachádza na Stĺpe Najsvätejšej Trojice v Olomouci, konkrétne na Hornom námestí, v centre mesta (pozor na zámenu s Mariánskym stĺpom na Dolnom námestí z r. 1715–23). Vyjadruje vďaku obyvateľov za ukončenie morovej epidémie na Morave v rokoch 1714–16. Takéto stavby sa rozšírili o Tridentskom koncile (1545–63) a ich vzorom bol Stĺp na Piazza Santa Maria Maggiore, kde sa nachádza Mariánsky stĺp, v taliančine nazývaný Colonna della Pace (Stĺp mieru), postavený Carlom Madernom v roku 1614.
Na vrchole olomouckého Stĺpa sa nachádza súsošie sv. Trojice, pod nimi je archanjel Michal a nanebovzatie Panny Márie. Okrem toho sa na Stĺpe nachádza mnoho sôch a reliéfov, napríklad Anna, Joachim, Jozef, Hierónym, Cyril, Metod, Ábel, Noe, Abrahám, etc. Bolo viacero staviteľov a sochárov podieľajúcich sa na výstavbe Stĺpu, hlavne Václav Render, František Thoneck, Jan Václav Rokický, Augustin Scholtz, Jan Ignác Rokický, Filip Sattler, Ondřej Zahner a Šimon Forstner. Bol stavaný v rokoch 1716–54, je vysoký je 32 metrov, jedná sa najvyššie súsošie v ČR, pôdorys je kruhový s priemerom 17 metrov, zastavaná plocha je 227 m2, prvé podlažie má šesťuholníkový pôdorys a v ňom je – čuduj sa svete – aj malá kruhová kaplnka, ktorá je vyzdobená reliéfmi, v minulosti sa tam konali bohoslužby, no vo vnútri bol iba kňaz, veriaci stáli vonku, ale vďaka konštrukcii okien a akustike bolo kňaza počuť na veľkú vzdialenosť; okrem toho pod jednou doskou podlahy sa nachádza tajný únikový tunel. Umelecky spadá do baroka, respektíve neskorého baroka. Stĺp bol slávnostne vysvätený 9. septembra 1754 za účasti Márie Terézie a jej manžela, Františka I. Štefana Lotrinského. Jedná sa o výnimočnú stavbu, pre Olomouc bezpochyby ikonickou. Od roku 1995 je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 2000 aj svetovým dedičstvo Unesco. Dokonca bola dva krát zobrazená na poštových známkach (1993, 8 Kč a 2002, 14 Kč).
Predmetný nápis sa nachádza na južnej strane, nad vchodom do kaplnky. Na Stĺpe sú aj ďalšie tri nápisy, všetko s chronogrammi a každý z nich vyjadruje rok 1754.
※
„habeMVs papaM“
Kalkulácia chronogramu: M + M + V = 2005 (štandardný zápis v latinských číslovkách by bol MMV, čiže aj v tomto prípade sa použili rovnaké rímske číslice, hoc’ v inom poradí).
Zápis v štandardnej latinčine by bol „habemus papam.“
Preklad: „Máme pápeža.“
Veta-chronogram je prevzatá z formálneho, latinského oznámenia o pozitívnom konci konkláve, ergo o zvolení nového pápeža. Oznámenie sa uskutočňuje na centrálnom balkóne Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, na takzvanej Lodžii požehnaní, vykonáva kardinál-protodiakon (to je najstarší z nich) a prebieha v latinčine. V celku má takúto podobu: „Annuntio vobis gaudium magnum: | Habemus Papam! | Eminentissimum ac reverendissimum Dominum, | Dominum [krstné meno uvádzané v latinčine a v akuzatíve], | Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem [priezvisko uvádzané v národnom jazyku a neskloňuje sa], | Qui sibi nomen imposuit [pápežské meno uvádzané v latinčine a najčastejšie v genitíve, príp. v akuzatíve]“ (Oznamujem vám veľkú radosť: | Máme pápeža! | najvzenšenejšieho a najctihodnejšieho pána [meno], | kardinála Svätej Cirkvi rímskej [priezvisko], | ktorý si vybral meno [pápežské meno]).
Predpokladá sa, že oznámenie je alúziou na to, ako anjel zvestoval pastierom, že na narodil Ježiš: „Zvestujem vám veľkú radosť... Dnes sa... narodil... Kristus“ (εὐαγγελίζομαι ὑμῖν χαρὰν μεγάλην... ὅτι ἐτέχθη... σήμερον... χριστὸς; Evanjelium podľa Lukáša, 2.10–11), v tomto prípade sa vychádzalo z latinského prekladu od Hierónyma zo Stridónu (342/347–420), z jeho Vulgáty (382–405), respektíve z ďalších úprav, tam sú verše preložené ako „evangelizo vobis gaudium magnum... quia natus est... hodie...Christus,“ teda Hieroným nepoužil „annuntio,“ ale „evangelizo,“ ktoré znamená viac-menej to isté, ale nachádza sa tam „vobis gaudium magnum,“ ktoré sa používa v oznámení o zvolení novopápeža.
Býva tvrdené, že prvé použitie by mohlo byť z roku 1417 keď bol Otto/Odo z Colonny zvolený ako pápež Martin V. (Vidíte? Martinovia sú všade!) No je možné, že vo vtedajšej dobe malo iný význam; pred ním bolo niekoľko vzdoropápežov, teda boli súčasne dvaja pápeži, ktorí proti sebe bojovali, exkomunikovali sa, obaja menovali svojich biskupov, kardinálov, prijímali rozdielne ustanovenia a hľadali podporu pre seba a proti druhému pápežovi; bolo to obdobie dezorganizácie a zmätkov, malo aj pomenovanie Veľká západná schizma (1378–1417). Ona bola ukončená voľbou Martina V, preto oznam „máme pápeža“ mohol v skutočnosti znamenať „[už konečne] máme [iba jedného-jediného] pápeža [a ním sa skončil doterajší zmätok].“ Následne sa fráza ustálila a možno tvrdiť, že sa štandardne začala používať najneskôr od roku 1484 keď Giovanni Battista Cybo/Cibo bol zvolený za Innocenta VIII.
Chronogram vyjadruje rok 2005 a práve v tomto roku bol Joseph Ratzinger (1927–2022) zvolený a stal sa pápežom Benediktom XVI, takže práve jeho implicitne označuje.
Latinský chronogram sa dá preložiť aj do slovenčiny so zachovaním chromogramu ako „Už MáMe pápeža“ alebo ako „MáMe noVého pápeža.“
※
„paX DoMInI aDIVVabIt“
Chronogram: M + D + D + X + V + V + I + I + I + I = 2024 (štandardný zápis v latinských číslovkách by bol MMXXIV).
Školská latinčina by bola „Pax Domini adiuvabit.“
Preklad „Pokoj Pánov pomôže,“ respektíve prirodzenejšie „Pokoj Pánov nám pomôže.“
Jedná sa o novoročné prianie k roku 2024, takzvanú novoročenku. Tento chronogram som vybral z dvoch dôvodov. Prvým je, že ukazuje, že v slove „adiuvabit“ môže byť nahradené „u“ za „v,“ aby text pôsobil chronogramistickejšie, ako som skôr uvádzal, latinčina v maiuscule nerozlišovala V a U.
Druhým dôvodom je, že som chcel ukázať, že chronogramy nemusia byť obmedzené iba na nápisy vytesané do mramoru a umiestnené na budovách. Ony môžu mať aj omnoho širšie použitie. Viem si ich predstaviť v knihách, tam konkrétne v predslovoch, mottách, venovaniach a doslovoch. Ďalej môžu byť vygravírované na jubilejných pohároch, čašiach, hrnčekoch, šálkach a tanieroch. Tiež vytlačené na dekoračných a reklamných predmetoch ako sú perá, kľúčenky, záložky, magnetky, termosky na vodu. Alebo sa dajú použiť tiež v... novoročenkách. Mohli by byť aj v tetovaniach, ale – povedzme si to narovinu – subkultúra potetovaných nie je až tak kultúrne a vzdelanostne založená. Zakódovaný rok by mohol byť aj v blahoželaniach k narodeninám a jubileám, tam by do úvahy prichádzal nie len rok narodenia a súčasný rok, ale aj číslo jubilea (napr. X + V + V + V + U + U + U + U + I + I + I + I + I = 50 rokov spoločného života). Prečo nie? Veď naši predkovia boli nadmieru originálni – nie len v chronogramoch, ale aj napríklad vo filosofii –, tak prečo my by sme nemohli byť tiež vynachádzaví‽
Uvádza sa, že text/novoročenka/chronogram pochádza zo Žalmu XXII, verš 20, no ja som nič také v predmetnom starobibliku nenašiel, ba ani v predošlom či nasledujúcom. Pokiaľ by sa ozaj jednalo o Žalmy, tak nanajvýš o parafrázu, do úvahy prichádzajú Žalmy a verše: „Dominus benedicet populo suo in pace“ (Pán žehná ľud svoj; 28 (29), 11), „Fortitudo mea et laus mea Dominus“ (Pán je moja sila a moja chvála; 117 (118), 13-14), „Ecce enim Deus adiuvat me Dominus susceptor est animae meae“ (Mne však je Boh na pomoci, Pán je ochrancom mojej duše; 53 (54), 6) a „Fiat pax in virtute tua… loquebar pacem de te“ (Nech zavládne pokoj v tvojej sile… hovoril som o pokoji pre teba; 121 (122), 7-8). Okrem práve spomenutých, uvedenému textu/novoročenke/chronogramu dosť dobre tomu zodpovedá aj „pax vobis“ (Pokoj vám; Evanjelium podľa Lukáša, 24.36), „Pacem relinquo vobis, pacem meam do vobis“ (Pokoj vám zanechávam, svoj vlastný pokoj vám dávam; Evanjelium podľa Jána, 14.27), „pax Dei... custodiat corda vestra et intellegentias vestras ... Deus pacis erit vobiscum“ (Boží pokoj... vezme pod svoju ochranu vaše srdcia i vaše myšlienky ... Boh pokoja bude s vami; List Filipanom, 4.7 , .9), „Dominus pacis det vobis pacem sempiternam ... Dominus cum omnibus vobis“ (Pán pokoja nech vám daruje trvalý pokoj ... nech je s vami všetkými; Druhý list Solúnčanom, 3.16) a „Pax Domini sit semper vobiscum“ (Pokoj Pánov nech je vždy s vami; Liturgia omše, ľud odpovedá „I s duchom tvojím“ a nasleduje vyzvanie dať si znak pokoja; nachádza sa aj v tradičnej, Tridentskej omši). Podľa môjho poznania Biblie a kresťanstva by som to považoval za parafrázu vyššie uvedených biblických miest, tiež za sumarizovanie kresťanstva a zhrnutie rannokresťanského bratstva (ἀδελφική, ἀδελφότης), spoločenstva (κοινωνία) a lásky (ἀγάπη).
