Doteraz bolo uvádzané všeobecne o rímskych čísliciach (numerī Rōmānī, notæ numerōrum Rōmānōrum, numerālia), odteraz budú vysvetľované z ohľadom na chronogram. Ako bolo uvedené, chronogram je textom, často jednou vetou a má zvýraznené niektoré litery udávajúce konkrétny rok. Rok komunikuje v rímskych číslach, ale tie sa nenachádzajú bezprostredne pri sebe, napríklad ako MMXXVI, čo je rok 2026, ale sú voľne roztrúsené po celom nápise, a navyše nemusia byť v poradí, v akom sa vyskytujú v požadovanom roku, teda nenasledujú po sebe. Preto rok MMXXVI môže byť napríklad zapísaný tak, že v prvom slove sa nachádza X, v druhom slove sa nenachádza žiadna číslica, v treťom slove sa nachádza najprv I a potom V, v štvrtom slove sa nachádza M a v piatom slove sa nachádza najprv X a potom M. Po identifikovaní číslic následne je potrebné v texte „dešifrovať“ rok. Ten sa určuje – respektíve kalkuluje ak chcete – inak ako v štandardnom zápise, podľa mňa jednoduchšie, no môžu byť aj iné názory. Rok sa určuje tak, že sa vypisujú všetky zvýraznené litery (= číslice) a postupuje sa podľa pravidla, že začína sa najväčšou číslicou a postupne sa vypisujú čoraz nižšie číslice až k najmenšej. Potom sa zvýraznené/vypísané číslice mechanicky spočítajú, lebo pri chronograme sa niekedy nepoužíva odčítavanie (subtraktívny postup), ale iba sčítavanie (aditívny postup). A výsledok je nie je ničím iným, ako dešifrovaným/vykalkulovaným rokom! (Je možné aj spočítavať číslice priebežne, tak ako sa v texte vyskytujú, teda nie od najväčšej po najmenšiu, no v takom prípade je bezpodmienečne potrebné číslice chápať ako izolované [napr. ak za sebou nasleduje I a V, tak ich chápať ako 1 + 5, teda 6 a nie ako 5 – 1, teda 4] a tak ich aj spočítavať. Preto za vhodnejší považujem prvý návrh, nie tento alternatívny, trochu pokročilejší.)
Problém by mohol nastať, pokiaľ by sa v chronograme objavila číslica I a V, či už spolu alebo oddelene, lebo by nemuselo byť evidentne, či sa jedná o IV alebo o VI. No keďže sa uplatňuje pravidlo, že číslice pri dešifrovaní/dekódovaní/kalkulovaní nápisu, teda pri jeho interpretácií sa zapisujú od najväčšej po najmenšiu, okrem toho sa číslice chápu ako izolované a navyše sa vždy spočítavajú, tak je mimo akýchkoľvek pochybností, že dvojica I & V jednoznačne vždy znamená VI, a nie IV. Obdobne ak v texte sa nachádza X & L, tak neoboznámený môže váhať, či je to XL alebo LX, no opäť, keďže sa interpretujú do najväčšej po najmenšiu, tak X & L jednoznačne vždy znamená LX, a nie XL. Analogicky to platí aj o páry ako I & X, X & C, C & D, C & M...
S tým vzniká ďalší problém, ako zapísať napríklad číslice 4 a 40, pokiaľ ich nemožno zapísať štandardne teda ako IV a XL. Nuž, v tomto prípade číslica 4 sa v chronograme píše ako IIII. A číslica 40 sa píše ako XXXX, ale toto nie je jedinou možnosťou ako v chronograme zapísať číslo 40, sú aj iné alternatívy, o nich bude pojednané čoskoro. To sú zmeny oproti súčasnému učebnicovému, štandardizovanému prepisu. Analogicky to platí aj pre číslice obsahujúce 4 a 9 ako 4, 9, 14, 19, 40, 90, 140, 190, 1400, 1900, etc. Napríklad 9 sa v chronograme v jednom z variantov píše ako VIIII (a nie ako IX, čo je pre dnešok štandardizované), 14 napríklad ako XIIII (a nie ako XIV). Pre jasnosť niekoľko príkladov na jedno z možných chronogramových písaní: 444 sa môže písať napríklad ako CCCCXXXXIIII (a nie ako CDXLIX), 999 ako DCCCCLXXXXVIIII (a nie ako CMXCIX), 1444 ako MCCCCXXXXIIII (a nie ako MCDXLIV), 1494 ako MCCCCLXXXXIIII (a nie ako MCDXCIV), 1498 ako MCCCCLXXXXVIII (a nie ako MCDXCVIII), 1499 ako MCCCCLXXXXVIIII (a nie ako MCDXCIX), 1900 ako MDCCCC (a nie ako MCM), 1945 ako MDCCCCXXXXV (a nie ako MCMXLV), 1999 ako MDCCCCLXXXXVIIII (a nie ako MCMXCIX), a tak ďalej; aj tieto roky sú významné, konkrétne okolo prvého roku Attila zabil svojho brata a stal sa jediným vládcom Hunov, presne v druhom roku Silvester II. sa stal pápežom, pričom patril k jedným z najvzdelanejších osôb vtedajšieho sveta, v nasledujúcich rokoch bola bitka pri Varne kde turecké vojská porazili uhorské a poľské vojská, zomrel filosof Giovanni Pico della Mirandola, Michelangelo Buonarroti začal robil svoju Pietù, zomrel ďalší filosof Marsilius Ficinus, narodil sa Hans-Georg Gadamer, tiež filosof, Bertrand Russell publikoval History of Western Philosophy a bolo zavedené Euro, aj keď zatiaľ len v bezhotovostnej podobe.
Pre historickú komplexnosť nemôžem nespomenúť fakt, že latinčina bola bezprecedentne fluidným jazykom, lebo bola používaná na mnohých územiach a v dlhom časovom úseku, preto v obyčajných textoch – teda nie len v chronogramoch – sa 4 niekedy štandardne písala aj ako IIII (čo je stále prítomné na ciferníkoch hodín); 40 sa niekedy tiež štandardne písala aj ako XXXX. Dve práve uvedené číslice nie sú jedinými, ktoré mali alternatívny/paralelný prepis, lebo hoci 29 sa dnes píše učebnicovo, štandardne ako XXIX, v minulosti sa niekedy/niekde za štandardný zápis tiež považovalo XXVIIII, 90 sa nepísala iba ako XC, ale aj ako LXXXX a takýto alternatívny prepis platí aj pre číslice VIIII, XIIII, XVIIII, CCCC a DCCCC...
Ďalšou neprehliadnuteľné zmeny sú tieto. Číslica 5 môže byť okrem štandardného V zapísaná aj literou U, nakoľko latinčina pôvodne vo verzálkach nerozlišovala hlásky V a U. ďalej sa niekedy môže používať litera W na číslicu 10, znamená to V + V. No a litera Y označuje číslicu 2, znamená to I + I (ale žiadalo by sa zvážiť používanie litery Y, nakoľko to nie je dostatočne známe a vzniká možnosť nedorozumenia). Číslica 1 môže byť zapísaná nie len ako štandardné I, ale dá sa tolerovať aj ako J, nakoľko latinčina tieto dve rozdielne vyslovované hlásky zapisovala rovnako hláskou „I.“
S tým súvisí aj ďalšia kardinálna zmena, konkrétne číslica nemusí byť zapísaná svojou literou, ale menšími, ktorých kvantita sa spočíta. Napríklad 1000 nemusí byť uvedená len ako M, ale môže byť zapísaná aj ako D + D (teda 500 + 500) alebo aj ako D + C + C + C + C + L + L (teda 500 + 100 + 100 + 100 + 100 + 50 + 50) a všetkými možnými variantmi, v každej z nich číslice sa len sčítavajú. Analogicky 100 môže byť zapísaná nie len ako C ale aj ako L + L alebo trebárs aj ako L + X + X + X + X + V + I + I + I + I + I. No a vyššie spomínaná číslica 40 v chronograme nemusí byť písaná ako X + X + X + X, ale aj ako X + X + X + U + I + I + I + I + I alebo X + W + V + U + Y + I + I + I + I + I + I + I + I a analogicky to platí aj ostatné možnosti a ďalšie číslice.
Chronogramy sa delia na bežné/voľné chronogramy (lat. chronogramma), v ktorých sa nevyžaduje, aby každá použitá litera I, V, X, L, C, D a M musela byť aj číslicou v určení roku (teda v texte je možné mať napr. literu I, ktorá nie je zvýraznená a teda sa nepočíta do chronogramu); na čisté chronogramy (chronogramma purum), v ktorých naopak sa striktne vyžaduje, aby každá použitá litera I, V, X, L, C, D a M musela byť aj číslicou v určení roku (teda v texte nie je možné mať napr. literu I, ktorá by nebola zvýraznená a ktorá by sa nezapočítavala do chronogramu); a dokonalé chronogramy (chronogramma perfectum), v ktorých sa používajú iba litery, ktoré sú číslovkami a nepoužívajú sa žiadne iné litery (príkladom je napr. DVCVM = 1610, v latinčine znamená vodcov, etc). Sú aj iné definície, kritéria a delenia, lebo nomenklatúra je neustálená.
Je plne akceptované, ak číslice v chronograme sú umiestnené v ľubovoľnom poradí, koniec-koncov drvivá väčšina chronogramov ich má ľubovoľne premiešané v celom nápise. Akceptuje sa nerovnomerné rozdelenie číslic, napríklad prvé slovo obsahuje tri číslice, druhé žiadne, tretie jedno, et cætera, no pokiaľ je to možné, nemalo by tam byť slovo bez minimálne jednej číslice. Najcennejšie sú tie chronogramy, ktoré sú gramaticky správne, každé slovo obsahuje prinajmenšom jednu číslicu, sú čo najkratšie, sú celkovo príťažlivé, každá litera I, V, X, L, C, D a M je súčasne aj číslicou, a prípadne sú ešte niečím extra nápadité, napríklad číslice sú v poradí od najväčšej po najmenšiu alebo niečo obdobné.
