Drvivá väčšina chronogramov, ktoré som detektoval a analyzoval bola v latinčine, pričom sa nejedná iba moje subjektívne a príležitostné pozorovanie, ale je to jednoznačným faktom. Okrem toho sú možné chronogramy aj v národných jazykoch, ako je slovenčina, angličtina, nemčina, v podstate každý jazyk používajúci latinku a majúci litery I, V, X, L, C, D a M, vrátane prípadných alternatívnych litier Í, J, Y, Ý, U, Ú, W, Ĺ, Ľ, Č, Ď; je predvídateľné, že túto podmienku spĺňa hádam každé latinkové písmo. No tiež sa chronogram používa – čo budete prekvapení – aj v pomerne neočakávaných jazykoch ako je gréčtina, hebrejčina, arabčina a ďalších.
Vo všeobecnosti platí, že čím je chronogram kratší, tým je cennejší. Avšak výnimočne môžu byť zvolené aj zámerne dlhšie nápisy, v takomto prípade sa vychádza z presimy, že čím významnejšia udalosť, tým dlhší nápis. Je veľmi vhodné, aby každé slovo inskripcie obsahovalo prinajmenšom jednu chronogramovú literu. Často sa jedná o čistý chronogram (chronogramma purum), teda každá litera ktorá je súčasťou latinských čísloviek (teda I, V, X, L, C, D a M) je bezpodmienečne zvýraznená a teda je súčasťou chronogramu, čiže nemôže sa stať, aby nejaké I, V, X a tak ďalej je použité v texte, ale nie je súčasťou chronogramu. Niekedy má chronogram podobu hexametra (ἑξάμετρον), teda nerýmovaného šesťstopového verša, alebo elegického distichu (δίστιχον ἐλεγειακόν), teda dvojveršia pozostávajúceho z daktylského hexametra a daktylského pentametra; v takom prípade sa chronogram označuje ako chronostichon, respektíve chronodistichon.
Je historickým prameňom a tak je potrebné k nemu aj pristupovať – teda nemusí byť nespochybniteľný. Niekoľko najdôležitejších imperatívov potrebných pri posudzovaní. (α) Pri reštaurovaní mohol byť chronogram subjektom zásahov meniacich zmysel, či už kvôli silnému poškodeniu, ktoré viedlo k chybnej rekonštrukcii textu alebo kvôli omylu či neznalosti. (β) Chronogram mohol byť subjektom žartu alebo vandalstva. (γ) Tiež, aj keď je to nepravdepodobné, chronogram mohol byť chybne vyhotovený. (δ) Kvôli lakonickej forme nie vždy exaktne zaznamenáva všetky záležitosti, napríklad pri soche nemusí byť vždy jasné, či predmetný rok sa týka udalosti ktorá bola niekoľko rokov pred zadaním objednávky (napríklad už odoznetá morová epidémia a na oslavu jej skončenia sa plní sľub vyhotovenia sochy) alebo je rokom ukončenia tvorby alebo rokom slávnostného odhalenia. Alebo nápis napríklad na tympanóne budovy sa môže týkať nie len prvého sprístupnenia budovy, ale aj rozsiahlej prestavby a získania vplyvného patróna (v tomto prípade sa jedná o postdatovanie), alebo naopak, nápis sa môže vzťahovať k predchodcovi súčasnej budovy, napríklad ak sa použila časť obvodových múrov, no súčasná stavba je výrazným rozšírením nateraz už ťažko detektovateľnej pôvodnej stavby, no súčasná stavba sa hlási k predošlej (v tomto prípade sa jedná o antedatovanie, anachronizmus). (ε) Ďalším problémom je preklad chronogramov, teda súvislosť s latinčinou, presnejšie povedané s nejakou formou latinčiny, lebo v priebehu 5–6 storočí keď sa používala v chronogramoch aj latinčina a neolatinčina sa vyvíjala, mala viaceré verzie, vrátane subštandardných, nadto závisela od kultúrneho a sociálneho teritória. Navyše nápis nebol štylizovaný v bežnej latinčine, ale v epigrafickej latinčine, ktorá sa vyznačovala stručnosťou, formálnosťou, poetickým/formálnym štýlom, vynechávaním slov, ktoré si možno domyslieť z kontextu a podobne (k tomu možno študovať perfektnú zbierku Corpus Inscriptionum Latinarum, Vol. I–XVII, 1863–2025).
Etymologicky označenie chronogram pochádza z gréckych slov (ὁ) χρόνος, čas a (τὸ) γράμμα, písmeno, čiže by sa to mohlo preložiť ako ‚písmenami zapísaný čas/rok,‘ doslovný preklad by mohol byť ‚zapisovanie času‘ alebo menej vhodne ‚časové písanie.‘[*] Chronogram (lat. chronogramma) spadá do epigrafiky (epigraphia), náuky o nápisoch a tá taxonomicky spadá do pomocných vied historických (auxilia scientiarum historicarum). Len pre úplnosť dodám, že chronogram nesmie byť zamenený s chronometriou, respektíve s chronológiou, náukou čase, jeho meraní, časovej postupnosti a prepočítavaní starých časových a kalendárnych systémov na dnešné, aj keď všetky tieto disciplíny majú spoločné to, že patria do pomocných vied historických.
Označenie chronogram sa viac-menej bezo zmeny používa vo viacerých jazykoch, porovnaj latinské chronogramma, české chronogram, anglické chronogram a chronogramm, nemecké Chronogramm, francúzsky chronogramme alebo chronographe, poľské chronogram a chronostych, maďarské kronogramma, slovinské kronogram, katalánske cronograma, talianské cronogramma, grécke χρονόγραμμα alebo χρονόγραφο a ruské хронограмма.
Ukazuje, ako naši predkovia boli dômyselní, ako pracovali sofistikovane a pokiaľ sa dalo, tak informácie komunikovali rafinovanejšie, kreatívnejšie, zaujímavejšie, prepracovanejšie, komplexnejšie, vyspelejšie, intelektuálnejšie, kombinovane, ba až prekombinovane. Dokázali na minime priestoru komunikovať maximum informácií, používali takpovediac tesnopis, respektíve jeho ranný variant. Ukazovali, že autor-tvorca nie je hlúpy, a pokiaľ hlúpy nie je ani prijímateľ, tak to pochopí. Inými slovami povedané, chronogram bezpochyby predpokladá vzdelaného tvorcu, no menej predpokladá aj vzdelaného percipienta.
V prípade chronogramu podľa mňa sa nemusí jednať iba o nápisy na budovách-novostavbách, napríklad na základnom kameni, ale aj nápisy pri rekonštrukciách a na pamätných tabuliach pripomínajúcich mimoriadnu udalosť, napríklad vzácnu návštevu. Okrem toho som si istý, že chronogram sa môže nachádzať aj v knihách, napríklad v autorských úvodoch, predslovoch, doslovoch a záveroch. Alebo vo venovaní niekomu, napríklad vygravírované na dare akým je dajme tomu vrecková hodinka, zadná strana maľby, grafiky, podstavec sochy, tiež na vychádzkovej palici, kryštálovej váze, alebo môže byť vpísaný v knihe. Do úvahy prichádzajú aj ďalšie použitia, ako sú pamätné poháre, epitafy, diplomy, novoročenky, blahoželania k výročiam, dary, reklamné slogany, názvy, či mnohé iné obdobné predmety. A pedagogicky môže byť zaiste dobrým kurikulárnym spestrením výučby dejepisu, matematiky a jazykov, teda nie len latinčiny, ale aj slovenčiny, angličtiny, gréčtiny, nemčiny, teda každého jazyka umožňujúceho vytvoriť chronogram.
Mnoho vecí z minulosti bolo opustených, lebo boli postupne zabudnuté, alebo boli pociťované ako prekonané či dokonca nevhodné. Ignorovanie minulosti je degradujúce: znižuje nielen hodnotu konkrétneho človeka, ale aj rozvoj vedy a kultúry. Neschopnosť a(lebo) nezáujem poznať minulosť a prevziať z nej to najlepšie pobadal aj Platón (5.–4. stor. pr. Kr.), ktorý situáciu okomentoval slovami vloženými do úst Solóna: „Mladí ste všetci svojimi dušami... lebo nemáte v nich žiadne staré myšlienky, získané dávnym podaním, ani žiadne vedomosti, časom zošedivené“ (Νέοι ἐστέ... τὰς ψυχὰς πάντες· οὐδεμίαν γὰρ ἐν αὐταῖς ἔχετε δι᾽ ἀρχαίαν ἀκοὴν παλαιὰν δόξαν οὐδὲ μάθημα χρόνῳ πολιὸν οὐδέν; Timaios, 22b; por. aj Ústava, II.376e, Zákony, IV.717e–718b, VII.793a–c). Aj Konfucius (6.–5. stor. pr. Kr.), hoc’ pochádzal z iného kultúrno-civilizačného priestoru, zdôrazňoval spoznávanie a udržiavanie poznatkov z minulosti, konkrétne povedal: „Ja iba podávam výklad, nič nového netvorím, verím odkazu staroveku a milujem ho“ (述而不作，信而好古; Hovory a výroky, VII.1; por. aj II.11, VII.19). No a Plútarchos (1.–2. stor. po Kr.) radil, že je potrebné skúmať minulosť, avšak aktívne, čiže má to byť konceptuálne spracované, no ani tým sa to nekončí, ale má z toho pochádzať aj nejaký úžitok, zisk, konkrétne povedal: „si má človek vyvoliť najlepšiu vec, a to nielen aby ju pozoroval, ale aby z toho pozorovania mal prospech“ (ὥστε χρὴ διώκειν τὸ βέλτιστον, ἵνα μὴ θεωρῇ μόνον, ἀλλὰ καὶ τρέφηται τῷ θεωρεῖν; Životy slávnych Grékov a Rimanov, kap. Periklés, Ι.3; por. I.4, kap. Aemilius Paulus, I.1–2, kap. Nikias, I.1–2).
Znešťastňuje ma, že temer úplne sa skoncovalo s užívaním chronogramu. Odhadol by som, že zhruba koncom XIX. storočia sa chronogram opúšťal, lebo pôsobil veľmi starosvetsky a nebol koherentný s vtedajšími umeleckými smermi, hlavne so secesiou, kubizmom, futurizmom, art decom, modernizmom a funkcionalizmom. O rokoch 1945–1989 nemá zmysel robiť analýzu, lebo vtedy estetický vkus pustošil modernizmus, funkcionalizmus, brutalizmus a socialistický realizmus, okrem toho chronogram bol silno spätý s minulými dobami („feudalizmus a buržuázia“), honosnými stavbami, najmä s ekleziastickými, takže sa mu komunistickí budovatelia lepších zajtrajškov vyhýbali, tiež vzdelávanie bolo indoktrinované boľševizmom a bolo nedostatočné, takže mnohí o chronograme ani nevedeli. Po páde totality v roku 1989 bola šanca vrátiť chronogram do používania, na jeho použitie boli pripravené stovky stavieb ktoré sa urobili alebo aspoň zrekonštruovali, medzi inými aj mnoho religióznych stavieb; väčšina z nich mala základný kameň s nápisom, informačnú dosku o rekonštrukcii alebo pamätnú dosku o mimoriadnej návšteve, no žiaľ v pamätných nápisoch s ktorými som sa oboznámil sa chronogram nepoužíval.
Mimo toho, chronogram mi príde analogicky s filosofiou, klasickou literatúrou, klasickou hudbou, návštevou divadiel a šachom: každý sa tomu môže venovať, ale väčšina ľudí je tak treťotriednych a podradných, že sa tomu nevenujú, ba čo viacej, ich dokonca ani len nenapadne, žeby sa tomu mohli venovať...
V literatúre je chronogram sem-tam vysvetlený, za všetky spomeniem Vademecum pomocných věd historických od Ivana Hlaváčeka, Jaroslava Kašpara a Rostislava Nového (1. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1988, kap. Chronologie, str. 134 a kap. Epigrafika, str. 364, obidve kap. od Hlaváčeka [tiež 3./4. vyd, Jihočany: H + H, 2004, ISBN 80-7319-004-4, v rovnakých kap. sú to str. 135 a 378]), The Oxford English Dictionary (Vol. III, Cham – Creeky, Ed. by John A. Simpson and Edmund S. C. Weiner, 2nd ed. Oxford: Clarendon Press, © Oxford University Press, 1989. ISBN: 0-19-861215-X, s.v. chronogram, p. 189b), Ottův slovník náučný (XII. díl, Ch – Sv. Jan, Praha: Sdružení pro Ottův slovník naučný, Paseka / Argo, 1998 [fotoreprint pôvod. vyd. z r. 1897], ISBNs 80-7185-157-4, 80-7203-181-3, s.v. chronogramm, str. 411a) a Encyclopaediu Belianu (6. zv, His – Im, 1. vyd. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2010, ISBN 978-80-970350-0-6, s.v. chronogram, str. 580b–c), vo všetkých menovaných prácach je žiaľ chronogram vysvetlený iba veľmi stručne, čo slabo postačuje na pochopenie princípu a kultúrneho významu; lepším zdrojom je článok A Collection of Latin Chronograms od Georga Stewarta a Dorothy M. Schullian(ovej) obsahujúci 25 chronogramov, plus úvod (The Classical Weekly, March 1, 1954, No. 8, vol. 47, pp. 113a–118a); no a bezprecedentne najlepším zdrojom, v podstate antológia je triáda kníh od Jamesa Hiltona, konkrétne Chronograms: 5000 and more in number excerpted out of various authors and collected at many places (London: Elliot Stock, 1882, xx + 569 + i pp), Chronograms Continued and Concluded: More than 5000 in number a Supplement-Volume to ‘Chronograms’ published in the year 1882 (London: Elliot Stock, 1885, xv + 631 + i pp) a Chronograms Collected: More than 4000 in number since the publication of two preceding Volumes in 1882 and 1885 (London: Elliot Sock, 1895, xv + 504 + ii pp).
Chronogram pôsobí príjemne starosvetsky, tak utešujúco antikvárne a nádherne ukazuje spojenie s minulosťou, s kultúrou, jazykovedou, vynachádzavosťou a neprvoplánovitosťou. Mnoho z dobrých vecí v minulosti sa bezdôvodne, ľahkovážne opustilo, vrátane chronogramu a je to škoda-preškoda, lebo on je pre mňa príťažlivý. Bezodne som si istý, že by bolo vhodné chronogram vrátiť do kultúry a vyťažovať ho v najrozmanitejších predmetoch a situáciách, ako som enumeroval vyššie. Summa summárum, chronogram predstavuje originálny a oživujúci spôsob zápisu a bolo by dobré, pokiaľ by našou aktivitou ožil...
____________________
Poznámka pod čiarou.
* Pre zaujímavosť uvediem ukážky od gréckeho filosofa klasického obdobia, ako používa slová χρόνος, čas a γράμμα, písmeno, z ktorých vzniklo slovo chronogram. Najprv slovo ὁ χρόνος: „preto poňal úmysel vytvoriť akýsi pohyblivý obraz večnosti... jej večný obraz s pohybom určovaným číslom (ἀριθμὸν), to čo nazývame čas (χρόνον). Sú to dni a noci, mesiace a roky... To všetko sú diely času (χρόνου) a minulosť i budúcnosť sú vzniklé druhy času (χρόνου)“ (Platón, Timaios, 37d5–e4). A teraz slovo τὸ γράμμα: „Najsamprv je potrebné si uvedomiť o menách (ὀνομάτον) tu vec, že často jedny písmena (γράμματα) vkladáme a iné odnímame [...] V iných prípadoch naopak vkladáme písmena (γράμματα) [...] Nuž, jednu z týchto zmien utrpelo, ako sa mi zdá, aj meno ľudí (ἀνθρώπων ὄνομα). Stalo sa totiž menom (ὄνομα) celého výroku, a to tak, že jedno písmeno, a (ἑνὸς γράμματος τοῦ ἄλφα), bolo vyňaté“ (Idem, Kratylos, 399a6–b3). Dodám, že obidve grécke slová majú viacej významov: χρόνος sa prekladá ako čas, vek, doba, trvanie, prieťah, lehota, staroba, atď; a slovo γράμμα sa prekladá ako písmeno, písanie, kniha, list, nápis, zoznam, maľba, čítanka, písomníctvo, veda, atď. Obidve slová prešli do národných jazykov, vrátane slovenčiny: slovo χρόνος sa používa hlavne v slovách chronológia, chronologicky, chronický, synchronizácia, anachronický, chronograf, atď; a slovo γράμμα hlavne v slovách gramatika, gramatický, telegram, diagram, program, gramotnosť, monogram, epigram, atď.
