Počty stalinovo-ježovových obetí
sú rozkolísané, je to spôsobené mimo iného aj zámernou absenciou hodnoverných údajov. No kvôli našej zodpovednosti k historickému poznaniu je potrebne ich rekonštruovať. Jeden zdroj uvádza, že NKVD v rokoch 1937 a 1938 zatkla okolo 1.500.000 osôb, z nich bolo zastrelených okolo 680.000 a k tomu je potrebné prirátať okolo 120.000 úmrtí v Gulagoch. Iný zdroj uvádza, že od augusta 1936 do novembra 1938 bolo popravených 700.000 až 1.200.000 osôb!!! (Koľko výkričníkom musím dať, aby som materializoval svoju šokovanosť?) O samotnej beštialite systému vypovedá, že nie je známy ani presný počet obetí, ba dokonca ani len relatívne presný počet, napríklad s odchýlkou plus mínus 1 %; mimochodom 1 % sa zdá maličké číslo, no v skutočnosti neznamená štatistickú chybu, ale 6.800 až 12.000 životov. „Veď načo to počítať?,“ zrejme touto zásadou sa riadili Sovieti/Rusi. Ďalším dôvodom absencie presných údajov môže byť snaha o zahladzovanie stôp po sebe. Pre korektnosť neprehliadam, že medzi odsúdenými boli aj takí, ktorí ozaj spáchali závažné trestné činy, ako vraždy, znásilnenie, ozbrojené lúpeže a recidivisti; je možné, že takýchto prípadov bolo niekoľko tisíc, nanajvýš desaťtisíce. No tiež – vice versa – neprehliadam, že niektoré tresty pre skutočných kriminálnikov boli zbytočne prísne a súdne procesy neprebiehali podľa primeraných štandardov civilizovaného sveta a prirodzeného práva, ako napríklad právo na advokáta, právo byť informovaný, právo nahliadať do spisu, právo navrhovať dôkazy, vrátane výsluchov svedkov a znaleckých posudkov, prezumpcia neviny, právo na zákonný vyšetrovací postup, právo na spravodlivý súdny proces, právo na odvolanie, et cætera. Formou marginálie uvediem, že Stalinovi nie je bezdôvodne pripisovaný výrok „smrť jedného človeka, to je tragédia, smrť miliónov, to je štatistika“ (смерть одного человека - трагедия, смерть миллионов - статистика; k tomu pozri noviny Comic-Finance, III.1924; K. Tucholsky, Franzosischer Witz, XII.1924; E. M. Remarque, Der schwarze Obelisk, 1956, VIII. kap; N. Rybakov, Дети Арбата, 1987).
Aby som ilustroval enormnosť počtu obetí, tak predložím zopár prepočtov, pričom budem do nich zahŕňať „len“ tresty smrti a nebudem zohľadňovať tých, ktorý boli „iba“ odsúdení, napríklad na 10–20 rokov. Na výpočet beriem časový úsek 24 až 28 mesiacov a počet trestov smrti 680.000 až 1,2 milióna. (α) Na základe toho vychádza, že mašinéria zla vykonala jeden trest smrti každých 53 až 108 sekúnd, áno, každú minútu až dve, vrátane noci, bol zabitý jeden človek. (β) Pokiaľ by bolo potrebné držať minútu ticha za každú jednu obeť, tak by pietne státie trvalo od 1 roka a 4 mesiacov až po 2 roky a 3 mesiace. (Len neviem ako by sa to dalo vydržať, lebo človek bez spánku zomiera do 14 dní.). (γ) Pokiaľ by policajný a súdny spis každého popraveného mal priemerne 100 strán (niektorí nemali ani 1 stranu), tak všetky spisy by mali 68 až 120 miliónov strán; pokiaľ by sa zviazali do 500 stranových kníh a každá z nich by mala hrúbku 65 milimetrov, tak by zabrali 136.000 až 240.000 zväzkov v celkovej dĺžke 9 až 15,6 kilometra. (No aj tak je neférové, že kalkulácia spisov je zameraná na tresty smrti a nezapočítava odsúdených „iba“ na väzenie, lebo aj oni silno, neľudsky strádali.) (δ) Pokiaľ by priemerná výška popravených bola 1,65 metra a pokiaľ by sme ich naukladali po dĺžke, tak by sme vytvorili celkovú dĺžku 1.100 až 2.000 kilometrov. (ε) Pokiaľ by priemerná váha obetí bola 65 kilogramov, tak celkovo obete vážili 44 až 78 miliónov kilogramov, respektíve 44.000 až 78.000 ton (do výpočtov som zahrnul aj topánky, ktoré im mohli hneď po poprave ukradnúť). (ζ) Pokiaľ by priemerná hmotnosť celého náboja bola 10 gramov (čo by platilo pri revolvery Nagant M1895, tam projektil mal hmotnosť 6,5–7,0 gramu a celý náboj 10–11 gramov), tak na popravy sa spotrebovalo 6.800 až 12.000 kilogramov kovov; zo zliatiny by sa dali urobiť nejaké predmety, napríklad litery na kníhtlač, pokiaľ by jedna mala 4 gramy, tak by mohli odliať 1.000.000 tlačových matríc (za predpokladu, že mali dostatok gramotných na čítanie) a súčasne by mohli vyrobiť 3-dielne sady príborov na jedenie, pokiaľ by jedna sada mala hmotnosť 150 gramov, tak by mohli vyrobiť 18.000 sád (za predpokladu, že by boli vyrobené zo zdravia neškodnej zliatiny a že poznali civilizovanú gastronómiu) a ešte by im aj zostalo na nejaké vedrá, aby mali v zemľankách do čoho záchodovať.
Stačí vám to‽ Som presvedčený,
že tieto -h-o-r-i-b-i-l-n-é- čísla viacej než perfektne ilustrujú abnormálnosť a obludnosť Ježovova, Stalina, príslušníkov NKVD, ostatných zainteresovaných a budovanie socializmu, či komunizmu, alebo ako sa volala tá utópia, ktorá sa zvrhla na jatky. Títo ľudia konali podľa predpokladu, že uchvátením moci získajú aj legitimitu podľa prirodzeného práva. V skutočnosti však len infantilní, dezorientovaní a zdivočení ľudia získali autoritu a zbrane, no a pokračovaním toho boli zbesnené zakáľačky. Jednalo sa o atavistický tribalizmus navlečený do zavšivavenej a ogrcanej uniformy pomenovaný na uvedomelý boj proti triednemu nepriateľovi. Ľudský život? Mal zanedbateľnú hodnotu. Dôstojnosť človeka? Neznámy pojem. Zabíjali občanov vlastného štátu; vlastných občanov, tých, ktorých mali chrániť a podporovať ich rozvoj, no oni ich namiesto toho vyvražďovali. Aby predsa len legitimizovali zabíjanie, nevinných ľudí najprv svojvoľne onálepkovali ako „bielogvardejec,“ „menševik,“ „kontrarevolucionár,“ „triedny nepriateľ,“ „špión,“ „buržuj,“ či „trockista.“ Čo znamenalo zabitie človeka pre Ježova a Stalina? Bolo to horšie než utopenie nechcených mačiat? Nuž, zabitie človeka pre nich neznamenalo nič. Doslova nič. Bolo by možné ilustrovať uvedené obdobie a ľudí na takom poltucte kazuistík, teda prerozprávaním príhod konkrétnych ľudí, no tým by som už priveľmi odbočil.
Stalin zabíjal ľudí, doslova masy ľudí, veď oprávnene je nazývaný masovým vrahom, a jeho zabíjanie neobišlo ani políciu a armádu, vrátane vysokopostavených osôb v obidvoch inštitúciách. Jedným z dôvodov bolo, že Stalin – rád mal označenie generalissimus (генерали́ссимус) – sa obával vojenského prevratu, preto, buď vplyvom paranoie alebo preventívne, na výstrahu dával popravovať čelných predstaviteľov v polícií a armáde. Tým sa aj zbavil prípadnej konkurencie, aj si upevnil autoritu, čiže zabil dve muchy jednou ranou (убить двух зайцев одним выстрелом, doslova zabiť dva zajace jedným výstrelom). Čo sa Stalinovho vyčíňania a čistiek v armáde týka, tak napríklad z prvých 5 maršalov, na jeho príkaz 3 zomreli, konkrétne 2 boli odsúdení na smrť a popravení, zvyšný zomrel na následky mučenia počas vyšetrovania. A čo sa vysokých dôstojníkov týka, tak čistky približne zasiahli približne 90 % generálov a 80 % plukovníkov. No Stalin si takrečeno týmto podpílil pod sebou konár (рубить сук, на котором сидишь, aj Rusi majú také vyjadrenie), lebo keď pre Sovietov sa začala II. svetová vojna v roku 1941, tak armáda postrádala skúsených veliteľov a bezpochyby kvôli tomu mala obrovské a hlavne zbytočné straty; dokonca nemecké vedenie uviedlo, že zdecimovanie sovietskej armády ich povzbudilo k útoku (II. svetová vojna sa pre Sovietsky zväz nezačala, tak ako pre mravne vyspelé krajiny, už v septembri 1939, lebo Sovietsky zväz bol v tomto čase spojencom nacistického Nemecka, ale až o temer 2 roky neskôr, v júni 1941 keď sa skončil ich tajný pakt). Mimo zdevastovania armády a polície, Stalin, Ježov a ostatní hrdlorezi zničili vedcov, filosofov, psychológov, literátov, divadelníkov, novinárov, antikvárov, duchovenstvo, inžinierov, et cætera; je zbytočne menovať konkrétne odbory, pretože každý jeden odbor prišiel o členov, buď trestami smrti, odňatiami slobody, vyhnanstvom alebo aspoň vyšetrovaním, perzekuovaním a strachom.
Diali sa hrozné, prehrozné veci
a pochopiteľne Stalin o všetkom vedel, rovnako aj Ježov. Toto obdobie sa často nazýva „veľká čistka“ (большая чистка), respektíve „veľký teror“ (большо́й терро́р), pričom sa jednalo o najväčšiu a najkrvavejšiu stalinskú čistku. Okrem toho – a to je fundamentálne pre túto prácu –, keďže spadá hlavne do aktívneho pôsobenia hrdloreza N. I. Ježova, tak sa priamo nazýva po ňom, ako „ježovština“ (ежо́вщина). Áno, pomenovanie ежо́вщина, ježovština, je bezprostredne odvodené z jeho priezviska a stalo sa synonymom, metaforou, či alternatívnym pomenovaním obdobia teroru. K tomu ešte by sa Ježov mohol nazývať „masový vrah,“ „krvilačná beštia,“ „surovec bez akýchkoľvek zábran“ alebo „bezškrupulózna hyena.“
Nemôžem nepoznamenať, že komunistický pozdrav „Česť práci“ (Слава труду) v tomto kontexte dostáva bizarnú príchuť. Príchuť strelného prachu a potokov krvi.
Uvediem dvojicu komparácií na vykreslenie predmetného obdobia a ľudí v ňom. Je interesantné porovnávať nemecký fašizmus/nacizmus so sovietskym/ruským socializmom/komunizmom; obidve sú patologické, to by malo byť každému evidentné, no ten sovietsky je patologický na druhú, lebo kým fašisti zabíjali prevažne cudzích, tak boľševici zabíjali prevažne vlastných. To bolo po prvé a teraz bude po druhé, no napíšem to s istým cynizmom, za čo sa vopred ospravedlňujem. V iných spoločnostiach nepriateľov a zajatcov aspoň vypočítavo využívali na podradné práce, napríklad na otroctvo, prácu v kameňolomoch, na osídľovanie nezaľudnených oblastí a nútenú prácu (por. „otroctva sa báť viac než smrti“, δουλείαν θανάτου μᾶλλον πεφοβημένους, Platón, Respublica, III.387b5–6 a „otrok je akýsi druh majetku oduševneného ... je akoby nástrojom namiesto mnohých nástrojov“, τὸ κτῆμα ὄργανον πρὸς ζωήν ἐστι ... τῆμά τι ἔμψυχον, καὶ ὥσπερ ὄργανον πρὸ ὀργάνων πᾶς ὑπηρέτης, Aristoteles, Politica, I.4.1253b33–34). Teda oni v prvom rade aspoň volili reverzibilné (!), dlhodobejšie riešenia s aspoň minimálnymi stopami tolerancie a humanity. Naproti tomu Sovieti volili ireverzibilné (!), krátkodobé riešenia bez akýchkoľvek stôp tolerancie a humanity. Tiež, trochu cynickejšie povedané, tí iní zarábali na práci otrokov, kdežto Sovieti zarábali na šírení strachu. Iní profitovali na práci odsúdených, Sovieti ich priamo strieľali. Ale nechcel by som byť zaujatý voči Sovietom/Rusom a nebudem úplne podceňovať ich „ekonomické myslenie,“ lebo oni ho aspoň v zdeformovanej podobe mali: konkrétne sa to prejavovalo tým, že popraveným kradli domy, role, zlato, hodinky, opasky, za predpokladu, ak nejaké mali.
Z doposiaľ prečítaného vám
možno napadol hodnotiaci názor, dajme tomu takýto: „no, teraz jasne vidíme, že socializmus či komunizmus, alebo ako sa volal ten zmätok, je zlý a nemali by sme pripustiť, aby sa zopakoval.“ Pokiaľ by ste to povedali, tak by ste mali byť pripravení na to, že rádoby-myslitelia varovne zdvihnú prst, zvýšia hlas o oktávu a mentorsky povedia: „Nie, nie! To sa mýlite! To čo bolo v Sovietskom zväze a na Slovensku v XX. storočí nebol skutočný socializmus a preto nijakým pádom nesmieme posudzovať ideí socializmu a komunizmu podľa toho, čo sa dialo u Sovietov. Lebo sám Marx tvrdil, že skutočný socializmus a komunizmus môže vzniknúť iba v tých krajinách, kde kapitalizmus už dosiahol svoju najvyššiu možnú úroveň. U Sovietov nebol skutočný kapitalizmus, oni mali stále viac-menej feudalizmus.“ A ešte dodajú: „Marxove ideí ešte neboli zrealizované v žiadnej krajine, preto nemôžete hovoriť, že na základe historickej skúsenosti viete posúdiť vhodnosť socializmu a komunizmu.“ Podľa apologétov socializmu/komunizmu nie je možné tvrdiť, že tieto zriadenia sú zlé, lebo ešte nikdy na svete nevznikli také spoločnosti, ako si Marx od zeleného stola vysníval, preto na základe historickej empírie nedokážeme povedať žiadne kvalifikované hodnotenie. Nasledovať bude ďalší destabilizačný šok: naznačia, že pokiaľ chceme posúdiť socializmus/komunizmus, tak najprv ho musíme niekde vytvoriť a až podľa výsledkov zaujať stanovisko. Takže pokiaľ chcete ďalšiu úpravu majetkových vzťahov (= krycí názov pre vyvlastňovanie, kradnutie a rabovanie), adaptáciu zákonov (= nanovo spísané zákony vo vlastný prospech), zmenu trestov (= bezbrehé zneužívanie polície a zabíjanie), prehodnotenie histórie (= nanovo napísaný paškvil), prerod klímy spoločnosti (= šírenie strachu, podozierania a nenávisti) a modifikáciu hodnôt (= vytvorenie nejakej karikatúry axiosféry), tak vám gratulujem, už viete kde máte hľadať svoju tlupu. Môžete sa zosúdružiť s tými naničhodníkmi a hor᾽ sa do experimentovania.
Ale nebuďte prekvapení, pokiaľ výsledok bude rovnaký – strach, chaos, krv a zatajované mŕtvoly.
