Šachovnicu i tento svet prednedávnom opustil Vlastimil Hort, jeden z najlepších českých (a tiež československých a nemeckých) hráčov šachu, tiež šachový teoretik, učiteľ a komentátor.
Rodina
Hortovci žili v Kladne, vtedy sa jednalo o Protektorát Čechy a Morava, potom o Československú republiku a nakoniec o Českú republiku, mesto sa nachádza v dnešnom Stredočeskom kraji. Jeho otec sa volal Antonín Hort, bol sociálnym demokratom, pracoval v železiarňach Poldi (založil ich Karl Wittgenstein, otec významného filosofa), neskôr prešiel do divadla v rovnakom meste, kde hral na hoboji v orchestri. Jeho mama sa volala Vlasta Hortová. Mal o štyri roky staršiu sestru Renatu.
Začiatky života a šachu
Vlastimil Hort sa narodil 12. januára 1944 v Kladne, v dnešnej Českej republike. Ako dieťa bol často chorý, preto mnoho času trávil na lôžku alebo dokonca v nemocnici. Keď ako 5 ročný bol dva mesiace v nemocnici, aby mu nejako vyplnili čas, ktosi ho naučil hrať šach. Tým ktosi bol dr. Novák, ktorý ho chcel len nejako zabaviť... no v skutočnosti mu predurčil životnú dráhu. Neprehliadam, že šach hral skôr, než sa naučil čítať a písať... Okrem šachu sa venoval aj ľadovému hokeju, ale v teenagerských rokoch ho zanechal.
Chlapčekovi hra učarovala a hral ju zo susedom, pánom Vrbom. Ten najprv musel nakŕmiť okolo stovky zajacov preto, aby mohli čo najskôr začať hrať, Vlastimil mu pomáhal a po celej záhrade trhal púpavu. V tom čase ešte nepoznal branie mimochodom (en passant, uplatňuje sa medzi pešiakmi) a keď sused Vrba ho porazil aj vďaka tomuto ťahu, Vlastimil sa rozplakal, bežal domov a tvrdil, že sused podvádza. Otec mu vysvetlil tento ťah a problém bol vyriešený. I on začal používať tento ťah... a čoskoro začali plakať iní...
Šachový rast
Vlastimil Hort so serióznym šachom začal veľmi skoro, už ako maličký chlapec. Konkrétne od 7 rokov hral šach súťažne v miestnom oddiele Slovan Kladno a zúčastňoval sa hlavne krajských súťaží.
No a od 16 rokov sa pravidelne zúčastňoval medzinárodných súťaží. Mal niekoľko zápasov ktorými na seba upútal pozornosť, napríklad keď ako 17-ročný hral v Moskve proti najlepším hráčom, okrem iného aj proti Michailovi Talovi, šachovému majstrovi, s ktorým remizoval.
Medzitým absolvoval gymnázium. Po ňom študoval na vysokej škole ekonomiku. Uvádza sa, že školu nedokončil, chýbala mu jedna-jediná skúška, konkrétne z politickej ekonómie. (Politická ekonómia bol ideologický blábol o vykorisťovaní, imperializme, teórii hodnoty a nadhodnoty, boji proletariátu, Marxovi, Leninovi, Stalinovi, výnimočnosti Sovietského zväzu, ceste ku komunistickému raju na zemi, beztriednej spoločnosti kde nebudú potrebné peniaze a podobné fantazmagórie, ktoré sa opovažovali nazývať vedou.)
Vlastimil Hort na povinnú vojenskú službu nastúpil v roku 1966. K jeho šachovému prospechu ju absolvoval ju v športovom oddiele Dukla Praha.
Šachista na plný úväzok
V roku 1968 sa rozhodol na plný úväzok venovať šachu, menovite byť šachovým profesionálom. V podstate sa jednalo o povolanie „šachista“ a v kontexte vtedajšej doby sa nejednalo o samozrejmosť.
Nie je úplné jasné, či bol členom Komunistickej strany Československa, no z viacerých náznakov takmer naisto ním bol, avšak podľa vlastných slov nikdy nezdieľal komunistické ideály, zrejme do Strany vstúpil iba z nutnosti, pretože členstvo mu umožňovalo ľahšie cestovanie a prístup k rôznym benefitom. Jeho meno sa niekoľkokrát vyskytuje v zväzkoch Štátnej bezpečnosti, jeden krát je v kategórii Kandidát informátora, tri krát v kategórii Preverovaná osoba, jeden krát kategória je nejasná; podľa nálezu Ústavného súdu uvedené kategórie nie sú kategóriami vedomej spolupráce s ŠtB.
Významné úspechy
Výborne sa umiestňoval v Majstrovstvách Československa v šachu. Prvú medailu získal už ako 15 ročný v roku 1959, za 2. miesto. Prvé miesto, zlatú medailu získal celkovo 6 krát, v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972, 1975 a 1977, striebornú medailu získal tiež 6 krát a bronzovú 4 krát, dohromady teda získal 16 medailí. V niektorých rokoch sa Československé majstrovstvá hrali v rámci medzinárodného turnaja a v porovnaní s medzinárodnou konkurenciou v rokoch 1971 a 1975 skončil prvý nie len v rámci ČSSR, ale aj v rámci sveta, v rokoch 1969 a 1977 skončil prvý v rámci ČSSR a tretí v rámci sveta a v roku 1973 druhý v rámci ČSSR a tretí v rámci sveta.
Zúčastnil sa na 14 šachových olympiádach, 11 krát reprezentoval Československo (bolo to v r. 1960, 1962, 1964, 1966, 1968, 1970, 1972, 1974, 1980, 1982, 1984) a následne 3 krát Nemecko (Západné a Zjednotené Nemecko v r. 1988, 1990, 1992). Šachová olympiáda je teamovou súťažou a najlepšie umiestnenie dosiahli na 25. olympiáde v švajčiarskom Lucerne v roku 1982, kde skončili na striebornej priečke. Skončili za ZSSR za ktoré hrali okrem iného M. Tal, A. Karpov, G. Kasparov (jeden minulý, jeden súčasný a jeden budúci majster sveta) a pred USA; československý team mal 6 členov, z toho 2 boli Slováci, Ľ. Ftáčník a J. Plachetka.
Šachové tituly
Vlastimil Hort hral dobre a preto stúpal vyššie a vyššie na šachovom rebríčku. Výsledkom toho bolo získanie titulu medzinárodný majster (IM, International Master) v roku 1962. Jedná sa o druhý najvyšší šachový titul. Myslíte, že dosiahol aj najvyšší titul? Áno, dosiahol. Najvyšší možný titul v šachu je veľmajster, respektíve grandmajster (GM, Grandmaster) a on ho získal o 3 roky neskôr, v roku 1965. Vyšší titul už nejestvuje... Obidve tituly sa získavajú podľa prísnych a kontrolovaných kritérií a sú udeľované výhradne Medzinárodnou šachovou federáciou (FIDE).
Emigrovať??
Počas začiatku okupácie v auguste 1968 bol v Budapešti, cestoval na turnaj do Juhoslávie. Vrátil sa do ČSSR, jeden z dôvodov bol aj jeho syn Daniel, ktorý mal v tom čase 1 rok. Predsa len, aby Hort prejavil svoj postoj, na znak protestu sa odmietal rozprávať so sovietskymi hráčmi.
Keďže bol dobrým hráčom nie len v národnom meradle, ale aj medzinárodnom, tak bola možnosť legálne hrať v zahraničí, bez emigrácie. Československo potrebovalo valuty a tak sa Pragosport rozhodol, že ho predá do Nemecka, pochopiteľne do tzv. Západného, teda kapitalistického Nemecka. Šachový patrón Wilfried Hilgert zaňho zaplatil okolo 60.000 mariek a Hort v roku 1972 začal hrať nemeckú extraligu za Schachgemeinschaft Porz e.V. (SG Porz) v Kolíne nad Rýnom (Köln). Žilo sa mu tam dobre, ako spomína, v centre mesta si kúpil byt a profesionálne hral šach. Po skončení oficiálneho kontraktu sa rozhodol pre návrat do ČSSR, tak ako zmluva predpisovala.
,_Bestanddeelnr_926-1624.jpg)
Vrchol šachovej kariéry
Jeho najlepšie šachové obdobie by som lokalizoval do rokov 1976–1978. Aby som lepšie vysvetlil Hortov výkon, uvediem organizáciu zápasov Majstra sveta v šachu. Vo vtedajšej dobe sa Majster sveta vyberal takýmto spôsobom: najsamprv boli (5) Národné (national) majstrovstvá a ich víťazi postupovali na (4) Pásmový (zonal) turnaj. Najlepší z Pásmového turnaja postupovali na (3) Medzipásmový (interzonal) turnaj a najlepší z Medzipásmového turnaja postupovali na (2) Turnaj/Zápas kandidátov (Candidates Tournament/Matches). No a víťaz z Turnaja/Zápasu kandidátov (1) hrá finálové zápasy proti úradujúcemu Majstrovi sveta v šachu, v snahe byť najlepším na svete. A teraz priamo k Hortovi. Splnil prechádzajúce fázy (5) a (4), čím postúpil na (3) Medzipásmový turnaj vo filipínskej Manile v roku 1976. Tam získal delenú strieborno-bronzovú medailu a vďaka tomu sa prebojoval do (2) Turnaja kandidátov. Na Turnaji kandidátov v Reykjavíku v roku 1977 hralo 8 hráčov a on prehral viac-menej nedopatrením proti Borisovi Spasskému, skončil teda vo štvrťfinále Turnaja kandidátov, lebo sa neprebojoval medzi 4 najlepších hráčov. Čiže patril medzi najvrcholovejších svetových hráčov a nechýbalo veľa a mohol hrať proti vtedajšiemu majstrovi sveta. Nakoniec víťazom Turnaja kandidátov sa stal Viktor Korčnoj, ten hral proti majstrovi sveta, bol ním Anatolij Karpov, ktorý titul obhájil.
1977 bol rokom, keď Vlastimil Hort dosiahol aj svoje najvyššie ELO, ktoré predstavovalo 2.620 bodov! V rebríčku FIDE skončil na 6. mieste, čiže teda patril k absolútnej celesvetovej špičke. Jeho 6. priečka predstavuje najvyššiu pozíciu dosiahnutú českým či československým hráčom v celej histórii šachu!
Netypický šach
Okrem konvenčného šachu príležitostne hral aj takzvaný simultánny šach (chess simul, simultaneous exhibition). Jedná sa o hru, keď hlavný hráč nehrá len s jedným súperom, ale hrá proti viacerým, často proti niekoľkým desiatkam; hrá sa tak, že hlavný hráč prechádza od šachovnice ku šachovnici, pri každej súper urobí jeden ťah, potom hlavný hráč tiež jeden ťah, následne hlavný hráč prechádza k druhej šachovnici kde sa situácia opakuje a postupne, ťah po ťahu hlavný hráč hrá s každým. Po vyradení z Turnaja kandidátov v apríli 1977 krátko na to hral simultánnu partiu proti 550 súperom na Islande. Zrejme si dokážete predstaviť koľko ho stálo energie hrať 550 partií v jednom čase, po každom ťahu zabudnúť na súčasnú partiu a venovať sa novej partii; plus možno si viete predstaviť koľko sa nastál a nachodil počas 550 partií. Neskôr v roku 1985 hral simultánne dokonca proti 636 hráčom, odohral to v Porzi, v Kolíne nad Rýnom, v Západnom Nemecku a jednalo sa až o tak excelentný výkon, že sa dostal až do Guinessovej knihy rekordov. A nie je to koniec, lebo...
... hral šach aj poslepiačky. Jedná sa o takzvaný blindfold chess, v ňom hlavný hráč nevidí šachovnicu, napríklad je otočený chrbtom alebo má zaviazané oči a jeho súper buď vidí šachovnicu alebo nie, v nasledujúcich prípadoch súperi videli šachovnicu. Teda Hort hral šach poslepiačky, no nevidiaco nehral len proti jednému súperovi, ale hneď proti 20 súperom! Hral to minimálne dvakrát, v Mníchove v októbri 1979 a v Meran v Rakúsku v júli 1981. V každom prípade si musel pamätať až 640 figúr a 1.280 polí!
Emigrovať!!
Do začiatku piateho desaťročia života precestoval obrovský kus sveta, nie len Sovietsky zväz, ale aj civilizované krajiny. Porovnával a uvedomoval si kde žije: ČSSR bola v tom čase stále okupovaná Rusmi, žilo sa tu ako vo väzení, o demokracii, ľudských právach a slobode nemohlo byť ani reči, nebol umožňovaný zaslúžený kariérny rast a primeraná odmena. Preto sa Hort rozhodol pre emigráciu. Emigroval v roku 1985, ako 41-ročný, v tom čase jeho syn mal 18 rokov a vybral si Západné Nemecko, lebo tam mal od roku 1972 vytvorené zázemie. (Do Nemecka emigrovalo mnoho prominentov, napr. v r. 1972 sa tam vysťahoval perfektný šachista, Luděk Pachman, 1924–2003.)
Po emigrácii aktívne hral v Nemecku opäť za Schachgemeinschaft Porz e.V. (SG Porz), Kolín nad Rýnom (Köln). S týmto teamom vyhral Nemeckú ligu 8 krát, v rokoch 1979, 1982, 1984, 1994, 1996, 1998, 1999 a 2000. Tiež 3 krát zvíťazil v individuálnych nemeckých majstrovstvách v rokoch 1987, 1989 a 1991 (v prvých dvoch rokoch delené miesto s ďalším šachistom). Hral aj v Švajčiarsku, spolu s klubom Schachfreunde Reichenstein, s ktorým sa stal šampiónom v roku 2006.
Exhibícia v Čechách
Bol spoluorganizátorom exhibičného turnaja POLKA v Prahe v roku 1995. Vytvoril 2 družstvá, v prvom bol hviezdní starší hráči, tzv. „veteráni,“ konkrétne Boris Spasskij, Viktor Korčnoj, Vasilij Smyslov, Vlastimil Hort a Lajos Portish, v druhom boli nemenej hviezdné mladšie hráčky, tzv. „ženy,“ konkrétne Judit Polgár, Zsusza Polgár, Nana Ioseliani, Pia Cramling a Sie Ťün (Xiè Jūn). Turnaj vzbudil mimoriadnu pozornosť a to aj mimo šachového sveta a patril k tým najlepším, ktoré boli v Českej či Československej republike.
Šachový autor
Bol aj publikačne činný, z najznámejších prác spomeniem: Na sedmi šachovnicích (Naše Vojsko, 1968), Utkání století SSSR – Svět (Olympia, 1971), O šachový trůn (Olympia, 1973), Zahrajte si šachy s velmistry (Olympia, 1975), Pirc-Ufimcevova obrana, e2-e4, d7-d6, d2-d4, Jg8-f6 (Olympia, 1982), Alekhine’s Defence (A & C Black, 1982), Begegnungen am Schachbrett, So spielen Profis (Walter Rau Verlag, 1984), Karel Opočenský, První český šachový profesionál (Pražská šachová společnost, 2011), Budu-li míti kliku (Nava, 2017), My chess stories (Nava, 2020), Mat šachovému králi (Eliška Richtrová, 2021), Svět bojovníka (Petr Koutný, 2023), Meine unvergessenen Partien (Nava, 2024), Náš kamarád Luboš, 68 šachových partií Lubomíra Kaválka (Nava, 2025), a tak ďalej, pričom pri niektorých prácach mal aj spoluautora a niektoré mali aj podnázov.
Ako býva nezriedkavé u špičkových šachistov, Vlastimil Hort ku koncu kariéry odbočil od hrania a venoval sa inej, podobnej šachovej aktivite, konkrétne v Nemecku komentoval v televízii šach spolu s Helmutom Pflegerom. Program sa volal Schach der Großmeister (Veľmajstrovský šach) a vysielal sa dlhých 22 rokov.
Ocenenia
V ankete o Najlepšieho českého šachistu storočia, ktorú usporiadala Univerzita Pardubice v roku 2005, skončil na druhom mieste, za Richardom Rétim a pred Salomonom Flohrom, Oldřichom Durasom a Luděkom Pachmanom.
Napriek vyššiemu veku, odchodu do Nemecka a neúčasti na šachových turnajoch nezostal zabudnutý v Českej a Slovenskej republike. Konkrétne pri príležitosti 65. narodenín mu Václav Klaus udelil Čestnú zlatú plaketu prezidenta republiky.
Jeho šachová kariéra trvala 70+ rokov, z toho turnajová kariéra 50+ rokov. Za tento čas sa zúčastnil stoviek a stoviek turnajov a odohral tisíce a tisíce zápasov. Odhadol som, že pokiaľ by sa každý rok zúčastnil 5 až 8 turnajov, tak za 50 rokov sa zúčastnil 250 až 400 turnajov. A pokiaľ by každý deň hral, analyzoval alebo komentoval len jednu partiu, tak za 70 rokov je to 25.000 partií, pokiaľ by nebola iba jedna, čo teda naisto nebola, ale bolo by ich päť, tak je to 125.000 partii za celý život. Bez ohľadu na presné číslo uvediem, že počas šachovej kariéry sa zúčastnil spústy turnajov a – čo je dôležitejšie – vyhral vyše 80 z nich! Potom sú tu ešte druhé a tretie miesta. Počet medailí je veľkým číslom, a hoc’ šachisti majú výbornú pamäť, nechcem ho podceňovať, ale zrejme si ani nepamätal všetky ocenenia, nie to aby ich dokázal zoradiť v správnom poradí.
Šachista o nešachu
Hort poskytol viacero rozhovorov, napríklad keď bol 61-ročný, tak novinár Filip Saiver si všimol, že Hort občas citoval Arthura Schopenhauera, nemeckého filosofa z čoho sa dá odhadnúť aké Hort mal stanoviská, náladu a možno z toho načrtnúť aj jeho povahu (napoviem, že Schopenhauer mal pesimistický, iracionálny a nereligiózny pohľad na svet). Vlastne aj Hort používal rovnakú metódu zo šachom, lebo rovnakému novinárovi povedal, že počas partie s amatérom dokáže pomerne dobre určiť jeho povahu a je „to lepšie než grafológia.“
A keď sa ho ako 77-ročného novinár Pavel Matocha opýtal, v čom vidí zmysel života, zrejme očakával v odpovedi spomenutie šachu alebo usilovanie o zanechanie lepšieho sveta. Naproti tomu mu Hort povedal, že „Žiadny zmysel života nevidím.“ Dostal otázku aj o viere v Boha a na to povedal, že „V Boha neverím, som ako môj starý otec a otec absolútnym ateistom. V Boha veria len slabosi, ktorí sa boja umierať.“ A tiež dodal: „Nechoďte do kostola k pánbožkovi a vyhýbajte sa farárom i pánovi pápežovi!“ (Vyššie som spomínal Luděka Pachamana, niektoré veci mali spoločné, napr. obaja boli z Čiech, obaja boli výborní šachisti a obaja odošli žiť do Nemecka, no výrazne sa odlišovali vzťahom k náboženstvu, napr. Pachman napísal knihu Boha nemožno vyhnať, Od marxizmu späť ku kresťanstvu, © 1975, 1990).
Posledné roky
Vlastimil Hort zostal žiť v Nemecku. Žil tam s nemeckou manželkou, biografické informácie nie sú dostatočne explicitné, no zrejme to bolo už jeho tretie manželstvo. Stále sa venoval šachu, no v menšej miere. Beztak bol stále známy, rešpektovaný a prominentný šachista s ktorým je ťažké vyhrať a od ktorého sa možno veľa-preveľa naučiť.
Ku koncu života sa mu zhoršilo zdravie, na príčine bol diabetes ktorým trpel 30 rokov, nakoniec mal veľké problémy s chôdzou a musel výrazne obmedziť šachové aktivity. Celoživotné hranie šachu, ktoré začalo podnetom od dr. Nováka a pokračovalo susedom pánom Vrbom sa u Vlastimila Horta skončilo vo veku 81 rokov, 12. mája 2025. Vtedy zomrel vo svojom dome v nemeckom meste Eitorf kde žil so svojou manželkou Brigitte. Nekrológy sa objavili na mnohých miestach, hlavne na stránke FIDE a Šachového svazu ČR, tiež v periodikách ako iDnes.cz, Denník N, Sme, The Article, ba dokonca aj v The New York Times, tiež na portáloch The Week in Chess, chess.com a chessbase.com.
※
Vybraná šachová partia
Vlastimila Horta si možno pripomínať mnohými fotkami, pasážami z rozhovorov či biografickými údajmi. Pochopiteľne v šachovej komunite sa očakáva jeho pripomenutie buď významnou šachovou partiou alebo prínosom do šachovej teórie. Rozhodol som sa pre prvú možnosť, pre šachovú partiu, ktorých sa zachovalo mnoho, našiel som 3.285 partií, pričom to stále nie je kompletné. Vybral som partiu ktorá je v šachovej komunite vysoko oceňovaná, v nej Vlastimil Hort hral s Bielymi figúrami. Jeho súperom bol Dragoljub Minić (nar. 1937 v Juhoslovanskom kráľovstve, zomr. 2005 Srbsku a Čiernej Hore), hral s Čiernymi figúrami a jednalo sa o silného hráča, napríklad spolu s iným hráčom vyhral Juhoslovanský šampionát v roku 1962 a medzinárodným majstrom (IM) sa stal v roku 1964. Predmetná hra sa odohrala v Halle, vo Východnom Nemecku v roku 1967, jednalo sa o Zónový turnaj a kvalifikačný turnaj na Medzizónový turnaj v tuniskom Sousse. Nechcem opomenúť, že v tomto Zónovom turnaji bol Hort úspešný a prebojoval na Medzizónový turnaj v Tunisku, no z neho tesne nepostúpil na Turnaj kandidátov, bol prvý medzi nepostupujúcou časťou.
Predmetná šachová partia sa skončila po 28. ťahu Bieleho, presnejšie povedané v 28. ťahu Čierneho, keď ten namiesto ťahu rezignoval, teda akceptoval prehru. Uvedená situácia zobrazuje stav partie po 27. ťahu Čierneho, ešte pred posledným, 28. ťahom Bieleho. Úloha je: Biely na ťahu a matuje v 4 ťahoch. (Pokiaľ by Čierny nehral starostlivo, je možný aj rýchlejší mat, no tu predpokladám Čierneho nezdolnosť.)
Riešenie partie
Ešte pred napísaním odpovede ešte uvediem celý partiár. Tu je: 1 d4 Jf6, 2 c4 g6, 3 Jc3 Sg7, 4 e4 d6, 5 Se2 0-0, 6 Sg5 c5, 7 d5 h6, 8 Se3 Kh7, 9 Jf3 Ve8, 10 0-0 Jbd7, 11 Dc2 e6, 12 dxe6 Vxe6, 13 Vad1 De7, 14 Vfe1 Jxe4, 15 Jd5 Dd8, 16 Sd3 f5, 17 Jf4 Ve8, 18 Sxe4 Vxe4, 19 Vxd6 Dc7, 20 Vxg6 Vxf4 21 Sxf4 Dxf4, 22 Vxg7+ Kxg7, 23 Dc3+ Jf6, 24 Ve7+ Kg6, 25 Je5+ Kh5, 26 Vg7 Se6, 27 Dh3+ Dh4, 28 Jg6 1–0.
No a teraz odpoveď: 28 Jg6 (Biely tento ťah aj reálne urobil) Dxh3 (v skutočnosti Čierny namiesto tohto ťahu rezignoval; okrem toho mohol urobiť ťahy a5, a6, b6 a f4, no všetky by v ďalšom ťahu viedli k matu, konkrétne buď Dxh4# alebo Jf4#, resp. Jxf4#), 29 Jf4+ Kh4, 30 g3+ Dxg3+ (Biely Kráľ je v šachu, ale odstráni sa to nasledujúcim ťahom), 31 buď fxg3# alebo hxg3# (tým sa nie len zachránil Biely Kráľ zo šachu, ale Biely dal mat Čiernemu a definitívne vyhral).
