Jozefom k sviatku – egyptský Jozef (3. časť)

Písmo: A- | A+

V záverečnej časti budeme svedkami zvítania sa Jozefa s otcom. A čakajú nás ďalšie osudy židov v Egypte, spočiatku dobré, neskôr zlé. Veď uvidíte...

Jákob sa stretáva s Jozefom
Jákob sa stretáva s Jozefom (zdroj: Z webstránky We are Israel)

Rodina šťastne pricestovala do Egypta a blížil sa čas dojímavého stretnutia otca so synom. Stretli sa zhruba po dvadsiatich dvoch rokoch odlúčenia, bola to ozaj dlhá doba, zaberala tak jednu generáciu. Za ten čas obaja nosili v srdci spomienky na toho druhého, vzájomnú lásku i bolesť za stratou. Syn počas tohto obdobia sa snažil žil čo najlepšie a najmorálnejšie, aby otec bol naňho hrdý. A otec počas tohto obdobia sa umáral vedomím, že jeho milovaný a dobrý Jozef je mŕtvy, roztrhaný divou zverou, ani si ho nemohol pochovať. No... nastal čas ich stretnutia. Keď prišli k sebe, ich zvítanie bolo srdcervúce: Jozef vyšiel otcovi v ústrety a keď sa stretli, hodil sa otcovi okolo krku a plný emócií sa rozplakal. Zrejme aj otcova tvár bola zaliata slzami, keď vravel „Teraz už môžem zomrieť, keď som videl tvoju tvár a viem, že ešte žiješ.“ (Ἀποθανοῦμαι ἀπὸ τοῦ νῦν, ἐπεὶ ἐώρακα τὸ πρόσωπόν σου· ἔτι γὰρ σὺ ζῇς;Gn 46.30) V tejto nádhernej epizóde je ukázaný jeden z viacerých príkladov synovskej a otcovskej lásky v Starej aj v Novej zmluve (Gn 45.26–46.34, por. Gn 9.21-27, Ex 20.12, 21.17, Dt 5.16, Tob 4.3-4, Sir 3.1-16, Mt 21.28-31, Lk 15.11-32). Jozef aj zabezpečil aby sa rodina mala v Egypte dobre, lebo im prezieravo vybral nadovšetko primeranú, úrodnú oblasť.

Jákob sa stretáva s Jozefom
Jákob sa stretáva s Jozefom (zdroj: Z pouredoutofferings.files.wordpress.com)

Jozef pokračoval v úrade správcu Egypta a z pohľadu faraónových záujmov si počínal úspešne. Zdrvujúci hladomor pokračoval, tak predával zásoby potravín za striebro; potom, keď obyvatelia nemali viacej striebra, tak predával zásoby za dobytok; nakoniec, keď nemali viacej dobytku, tak predával zásoby za pôdu. Tým sa pôda dostala do faraónovho vlastníctva, čo znamenalo, že ľudia na nej pracujúci boli faraónovi poddaní, resp. nevoľníci, otroci. Oni mohli zostať aj naďalej na pôde ktorú kedysi vlastnili, no museli ju obhospodarovať a boli povinní každý rok odovzdať pätinu úrody faraónovi. Na základe toho sa znásobil faraónov majetok a vplyv, čo analogicky viedlo aj k nárastu Jozefovho majetku, prestíže a vplyvu. Bezpochyby Jozef bol veľmi dobrý aj v praktických aj v teoretických záležitostiach, vrátane plánovania, predvídania, organizovania, nadväzovania kontaktov, aby som spomenul aspoň hlavné prvky.

V ťažkých časoch si Jozef nikdy nezúfal, nesťažoval sa, nikdy nič nevyčítal, nepreklínal bratov, ani svoj osud. Príbeh ukazuje, že je potrebné sa naučiť prijímať a akceptovať životnú situáciu na ktorú sa človek dostane, bez ohľadu na jej možnú negativitu. Navyše, jedno z posolstiev príbehu je, že niektoré situácie sa síce spočiatku javia ako negatívne, ale ak človek príjme výzvu a zvládne udalosť ktorej čelí, tak za ňou sa nachádza nejaká iná, tento krát pozitívna situácia, zavše aj niekoľkonásobne hodnotnejšia. Keď sme príbeh začali čítať, tak zo začiatku sa nám javil ako chmúrny, bôľny, ako v štandardnej tragédii; no pri pokračovaní čítania sa ten dojem vytratil a dej čoraz viacej smeruje k šťastlivému a dobrému koncu.

Jozefov príbeh v empirickom zmysle ukazuje význam rodiny, konkrétne význam záväzku, odpúšťania, sľubu, pomoci a lásky voči pokrvným príbuzným. No Jozefov príbeh v metaempirickom zmysle ukazuje čosi dôležitejšie. Jednak naznačuje – len naznačuje –, že našou rodinou nie sú len pokrvní príbuzní, ale aj našou rodinou sú aj všetci členovia rodu, rasy, náboženstva, etnika a my sme povinní im byť nápomocní. Jednak – to po druhé – upriamuje našu pozornosť na hodnoty, aj už spomenuté alebo doteraz ešte nezmienené axiologické prvky ako vyvolenosť, požehnanosť, konflikt, cesta, izolácia, nezdolnosť, guráž, vysoké morálne štandardy, podstúpenie rizika, čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť, moc, optimizmus, odpúšťanie, skromnosť, sebavedomosť, dlhodobé plány, komplexná osobnosť, outsider/insider a zrelosť.

Jákob požehnáva Jozefových synov (neskôr Jákob požehnal aj svojich synov)
Jákob požehnáva Jozefových synov (neskôr Jákob požehnal aj svojich synov) (zdroj: Rembrandt van Rijn, 1656, z wikimedia)

Pozemská púť Jákoba, Jozefovho otca sa pomaly končila. Ku koncu života požehnal oboch Jozefových synov, riekol prorocké slová o potomkoch Efrajima, ktorý hoci bol mladší, jeho potomstvo bude väčšie a významnejšie ako potomstvo jeho staršieho brata (Gn 48.1-22). Následne Jozefov otec si dal zavolať všetkých dvanástich synov, o každom niečo povedal a požehnal ich. O Jozefovi povedal, že je „plodná ratolesť pri prameni... Z rúk Jákobovho mocného vzíde Pastier, Skala Izraela... Požehnania... Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi!“ (ηὐξημένος ζηλωτός ... χειρῶν αὐτῶν διὰ χεῖρα δυνάστου Ιακωβ ἐκεῖθεν ὁ κατισχύσας Ισραηλ ... εὐλογίας ... θινῶν ἀενἀων ἔσονται ἐπὶ κεφαλὴν Ιωσηφ καὶ ἐπὶ κορυφῆς ὧν ἡγήσατο ἀδελφῶν;Gn 49.22-26, por. Dt 33.13-17, Heb 11.21-22) Komparatívne o žiadnom zo synov nemal Jákob/Izrael tak dlhý výrok a o nikom nerozprával tak pozitívne ako o Jozefovi. Nakoniec, po sedemnástich rokoch života v Egypte, Jákob zomrel vo veku stoštyridsaťsedem rokov a na základe priania nebol pochovaný v Egypte, ale v Kanaáne, v hrobke kde boli pochovaní aj Abrahám, Sára, Izák a Rebeka.

Po otcovej smrti Jozef (Ιωσηφ, pod vtedajším menom Cáfenat-Paneach) a celá rodina zostala v Egypte, veď tam bola materiálne výborne zabezpečená a hierarchicky nemenej výborne situovaná. Pokiaľ Jozef v tom čase ešte pracoval pre faraóna, tak pokračoval v správcovskej práci. Naisto sa tešil sa zo svojej rodiny, veď stretol sa s otcom a bratmi, veľmi im pomohol, mal dvoch synov a ako išiel čas, tak dokonca zažil svojich vnukov a pravnukov. Jozef mal život naplnený mnohými prvkami, ako je odhodlanie, vyvolenosť, organizačné schopnosti, nezdolnosť, obrovský úspech, a mnohé iné, zmienené vyššie. Ako čas išiel, Jozef si uvedomoval, že aj jeho dni na tomto svete sa dovršujú. Preto povedal príbuzným, že Boh sa ich určite ujme a vyvedie ich z Egypta do inej, zasľúbenej krajiny, tak ako prisahal Abrahámovi a iným, čo znamená, že Egypt považoval len za dočasné útočisko. Nakoniec Jozef zomrel. Jozef umrel tiež vo vysokom veku, konkrétne ako stodesaťročný, pričom z toho deväťdesiattri rokov prežil v Egypte. Po smrti bol nabalzamovaný a pochovaný v Egypte, no prial si, keď nastane vhodný čas aby preniesli jeho pozostatky do novej krajiny, čo o mnoho rokov neskôr aj urobili a uložili ich v Sícheme (Gn 50.24-26, por. Ex 13.19, Jos 24.32, Act 7.16, Heb 11.22).

Postava nášho Jozefa by mohla byť jedným zo symbolom milosrdenstva (ὁ/τὸ ἔλεος, f. misericordia). Tak ako v Novej zmluve je to milosrdný samaritán (Lk 10.30-37, por. Mt 5.7, Lk 15.11-32, 18.22, 23.40-43, Jn 8.3-11, Ef 2.4, Heb 4.16), tak v Starej zmluve to môže byť práve náš židovsko-egyptský Jozef, Abrahámov pravnuk.

Činnosť poloegyptského, starozmluvného Jozefa môže byť daná aj do paralely s novozmluvným Jozefom, s nazaretským tesárom, manželom Panny Márie a nevlastným otcom Ježiša Krista. Lebo obaja Jozefovia boli postavení pred situáciu ktorú neočakávali, obaja spočiatku nerozumeli ako sa majú zachovať, obaja materiálne zabezpečovali rodinu, z oboch sa stali hrdinovia a po oboch prišli podstatne významnejší nasledovníci.

Náš Jozef by mohol byť aj predobrazom Ježiša Krista; nie len preto, že obaja určitý čas strávili v Egypte, navyše obaja bez vlastnej voľby, ale Jozef by mohol byť predobrazom Ježiša aj preto, že obaja boli túžobne očakávaní, obaja boli nepochopení pokrvným, obaja boli zradení najbližšími, obaja trpeli trestom, obaja napriek všetkému neprestali milovať svoju rodinu, obaja vystavovali ľudí okolo nich skúškam, obaja mali mimoriadne schopnosti, obaja odpustili krivditeľom a obaja nakoniec v mimoriadnom rozsahu pomohli vlastným.

Jákobov sen s rebríkom
Jákobov sen s rebríkom (zdroj: Z trumpet-call.org)

V limitovanej miere väzby na židovsko-egyptského Jozefa nachádzame aj v slobodomurárstve. Tam sa používa symbolika tzv. Jákobovho rebríka, čo bol sen, ktorý mal Jozefov otec, v ňom rebrík siahal od zeme po nebo (Gn 28.12) a význam slobodomurárskeho symbolu je sebazdokonaľovanie. Ďalej v slobodomurárstve sa oceňuje alegorický prístup, symbolický jazyk, iniciačné obrady, oddelenosť zasvätených od ostaných, vedomosti, technické zručnosti a mimoriadne schopnosti niektorých; a práve na tom všetkom mal účasť aj náš židovsko-egyptský Jozef; a tiež Mojžiš, ktorý bol pravnukom Jozefovho brata Léviho. 

Osobitné stvárnenie Jozefa, mne pripomína spolovice východnú ikonu a spolovice egyptský portrét
Osobitné stvárnenie Jozefa, mne pripomína spolovice východnú ikonu a spolovice egyptský portrét (zdroj: Z webu otca Christophera Zuggera)

Neskôr, po smrti Jozefa a vtedajšieho faraóna, židia začali mať stupňujúce sa problémy v Egypte (Ex 1.6-22, por. Ex 3.7-10, 6.16-27, 12.40-41, Gn 15.13-16, 28.13-15, 46.3-4, Jos 1.1-18, Dt 3.27-28, 11.24-25, 34.4-7, Ps 105.7-45, Sap 19.10, Act 7.6, 1Cor 10.1-4, Heb 3.15-19). Boli plodní a veľmi sa rozrástol ich počet, až tak, že boli početnejší a mocnejší než Egypťania, preto sa ich Egypťania začali obávať a systematicky im robili trápenia, napríklad boli určení na ťažké práce, pôrodné babice mali zabíjať novonarodených chlapcov a podobne. Situácia bola pre židov neznesiteľná a tak, po dlhom čase strávenom v Egypte (uvádzajú sa údaje od štyroch generácii po štyristotridsať rokov) sa odtadiaľ pod vedením Mojžiša pobrali preč, čomu však predchádzalo komplikované vyjednávanie. Následne ich čakalo dlhé a ťažké putovanie... 

VStarej zmluve nachádzajú aj ďalší Jozefovia, všetci menšieho významu. Aj v Novej zmluve sa nachádzajú viacerí Jozefovia, vrátane najznámejšieho Jozefa a to nie len z celej Biblie, ale aj z celej histórie, konkrétne je to „Jozef z galilejského mesta Nazareta“ (Ἰωσὴφ ἀπὸ τῆς Γαλιλαίας ἐκ πόλεως Ναζαρὲθ; Lk 2.4), ktorý bol adoptívnym otcom a pestúnom Ježiša Krista. 

Obdobný príbeh o Jozefovi aký je Starej zmluve sa tiež nachádza v Koráne (najmä súra XII, tiež VI.84, XL.34; cca 609–632, 651). 

Pri svojom opise a charakterizácii Jozefa som vychádzal z uvedených častí Starej zmluvy. No Jozefov život bol spracovaný aj v iných nespočetných dielach, za všetky spomeniem mojich obľúbených autorov, Dante Alighieriho a jeho Božskú komédiu (Inferno II.94–120, IV.1–66, XXX.91–129, Purgatorio II.48–50, XXVII.94–114, Paradiso VIII.85–148, XXI.64–66, XXII.1–36, .64–75, XXXII.7–9, .67–69; cca 1304–21) a Thomasa Manna a jeho román Jozef a jeho bratia (I–IV, 1926–43).

Určite neurobíte chybu, ak si tento príbeh prečítate priamo v zdroji. Tu je jeden z možných tipovhttps://www.martinus.sk/?uItem=589653&z=8RQS6I&utm_source=z%3D8RQS6I&utm_medium=url&utm_campaign=partner

Používané skratky: (1)Stará zmluva: Gn = Genezis, Ex = Exodus, Lv = Levitikus, Dt = Deuteronómium, Jos = Jozua, 1Kr = Prvá kniha kráľov, 2Kr = Druhá kniha kráľov, Est = Ester, Job = Jób, Ps = Žalmy, Prov = Príslovia, Iz = Izaiáš, Jer = Jeremiáš, Ezk = Ezechiel, Dan = Daniel, Jon = Jonáš, Tob = Tobiáš, Sap = Kniha múdrosti, Sir = Kniha Sirachovca; (2) Nová zmluva: Mt = Evanjelium podľa Matúša, Lk = Evanjelium podľa Lukáša, Jn = Evanjelium podľa Jána, Act = Skutky apoštolov, 1Cor = Prvý list Korinťanom, 2Cor = Druhý list Korinťanom, Ef = List Efezanom, Heb = List Hebrejom.

Bol používaný slovenský ekumenický prekladBiblie s prihliadnutím na The Revised New Jerusalem Bible a na Holy Bible, Masonic Edition (založenú na King James Version). Bilingválny text nie je, ako by sa očakávalo, z Biblia Hebraica Stuttgartensia, ale z Rahlfsovej Septuaginty.

Autor je účastný partnerského systému s martinus.sk

Skryť Zatvoriť reklamu