Jozef bol synom Jakoba a Ráchel, otec ho miloval viacej ako ostatných, bratia ho chceli zabiť, no radšej ho predali a skončil v Egypte, tam slúžil u vysokopostaveného muža, bol krivo obvinený z úmyslu zviesť vydatú ženu, skončil vo väzení, vyložil sny spoluväzňom a hlavne faraónovi, následne preukázal mimoriadne schopnosti a získal bezprecedentne vysoké postavenie na faraónovom dvore, vysporiadal sa so siedmimi rokmi hojnosti a siedmimi rokmi biedy, excelentne spravoval faraónov majetok aj majetok ľudu, potom sa prvýkrát stretol s bratmi, predal im hojne drahocenného obilia a dal im späť peniaze, druhýkrát sa stretol s bratmi, znovu im dal obilie, neskôr ich trikom priviedli späť, najmladší bol obvinený z krádeže a hrozilo, že bude sa nebude môcť vrátiť domov, tu sa dal bratom spoznať, veľkoryso im odpustil, ukázal im úprimnú lásku, pozval otca a bratov do Egypta a keď prišli, dal im najlepšiu pôdu, rodina sa tam mala vynikajúco a nakoniec Jozef tam aj zomrel.
Chcel som si prečítať ďalšiu verziu príbehu, po medzizastávke s Koránom, som si nie neočakávateľne vybral knihu-tetralógiu Jozef a jeho bratia od Thomasa Manna. Pre úplnosť dodám, že Thomas Mann sa celým menom volal Paul Thomas Mann, narodil sa 6. júna 1875 v nemeckom Lübecku, laureátom Nobelovej ceny bol v roku 1929, v roku 1936 získal na istú dobu česko-slovenské štátne občanstvo, v roku 1938 odišiel do Ameriky, potom do Švajčiarska, kde v Zürichu 12. august 1955 aj zomrel. A tetralógia Jozef a jeho bratia (Joseph und seine Brüder) obsahuje diely Príbehy Jakobové (Die Geschichten Jaakobs, 1933), Mladý Jozef (Der junge Joseph, 1934), Jozef v Egypte (Joseph in Ägypten, 1936) a Jozef živiteľ (Joseph, der Ernährer, 1943).
Od tohto diela som očakával, že získam lepší vhľad do Jozefovho vnútorného sveta, napríklad mi pomôže pochopiť jeho etický kódex, nosné motívy, ukáže na základe čoho sa rozhodoval, nakoľko robil kompromisy, čo preňho znamenala spravodlivosť, čím bola fundovaná jeho sabaistota, ktorými znakmi bola vymedzená jeho identita, tiež som chcel detektovať problém nadprirodzena, chápanie hodnôt, úlohu náhody, vzťah k prekážam, závislosť limitov konania od konkrétnej osoby, nemenej som chcel poznať ako vnímal parciálny versus globálny pohľad na udalosti, vedomé versus nevedomé rozhodovania, reláciu medzi blízkymi versus cudzími ľuďmi, et caetera. Mannov román sa mi zdal príhodný, aj keď netvrdím, že v každom bode musí verne zobrazovať hebrejské myslenie, jeho výhodou je i to, že kým v Tóre, Pentateuchu príbeh o Jozefovi zaberá okolo 15 až 25 strán (a to patrí k tým rozsiahlejším naráciám), tak Mannova tetralógia má takých 1.200 až 1.700 strán.
Zadovážil som si knihu o ktorej som nemal bližšie informácie. Jednalo sa o kompletné vydanie, anglický preklad vyhotovený pod menom H. T. Lowe-Porter, v New Yorku ho vydalo prestížne vydavateľstvo Alfred A. Knopf, je to starosvetskejšia (vintage) kniha z roku 1956, kvalitne vyrobená, s papierovým prebalom, pôsobí ľúbezne, pôvodne stála 6,50 amerických dolárov, ja som za ňu zaplatil bezmála 40 britských libier.
※
Nemám sa cieľ napísať štandardnú recenziu či kapitolu z dizertácie, ale chcem načrtnúť dakoľko reflexií – alebo ako ja ich nazývam ‚prekvapení‘ – ktoré som mal pri otvorení diela. Tu sú...
Prvé prekvapenie. Keď som knihu otvoril, tak na titulnej strane na bolo uvedené „Translated... by H. T. Lowe-Porter.“ Chcel som sa o tomto prekladateľovi dozvedieť viacej a tak som zisťoval akékoľvek informácie o ňom, trebárs kde sa narodil, alebo ako sa volal; ja som si tipol, že sa mohol volať Henry Thomas. Hľadal som, hľadal, a rýchlo som sa dozvedel, že určite sa nevolal Henry Thomas, lebo to bola žena. Áno, bola to žena a jej plné meno bolo Helen Tracy Lowe-Porter. Za slobodna sa volala Helen Tracy Porter, narodila sa 15. júna 1876 v americkej Towande, študovala na Wells College v newyorskej Aurore, bola vydatá, mala tri deti-dcéry (Prudence Holcombe Lowe, Frances Beatrice Lowe a Patriciu Tracy Lowe) a zomrela 26. apríla 1963 v americkom Princetone.
Druhé prekvapenie. Jej tetou bola Charlotte Endymion Porter (1857–1942), americká poetka, prekladateľka, literárna kritička, spoluzakladateľka a spolueditorka Poet Lore, najstaršieho amerického básnického časopisu, bol založený v roku 1889 a vychádza doposiaľ. Bola odborníčkou na dielo Roberta Browninga, Elizabeth Barrett Browning a, čo obzvlášť oceňujem, aj na Williama Shakespeara, pri ňom editorovala magazín Shakespeariana, v spoluautorstve pripravila k vydaniu 40-zväzkové First Folio Edition of Shakespeare, knihu o Macbethovi a Shakespeare Study Programs, The Tragedies. Svojimi aktivitami formovala americký literárny vkus.
Tretie prekvapenie. Helen Tracy Lowe-Porter preložila nie len štyri zväzky Jozefa a jeho bratov, ale aj množstvo iných a kľúčových diel Thomasa Manna, spomeniem hlavne Budenbrookovcov, Tonia Krögera, Magický vrch, Smrť v Benátkach, Mário a kúzelník, Príbehy troch dekád, Eseje troch dekád (oboje súhrnný vydavateľský názov, obsahujú 24 a 16 diel), Doktora Fausta, Svätého hriešnika, Náčrt môjho života, a tak ďalej. Sprístupnením jeho diela v anglofónnej oblasti napomohla rehabilitovať Manna a Nemcov po udalostiach dvoch svetových vojen. Je považovaná za jednu z najprominentnejších anglicky hovoriacich prekladateliek z nemčiny v XX. storočí.
Štvrté prekvapenie. Jej manžel sa volal Elias Avery Lowe (1879–1969) a jeho predošlé priezvisko bolo Loew. Jeho všetky štyri mená mi zneli ako keby bol žid, a on ním aj ozaj bol. Narodil sa v Moskve, bol litovským židom a rodina v roku 1892 emigrovala do USA. Po štúdiu na Cornellovej, Hallskej a Mníchovskej univerzite pôsobil na anglickej Oxfordskej univerzite a americkej Princetonskej univerzite. Venoval sa paleografii a jeho hlavnou prácou je monumentálne Codices Latini Antiquiores, A Palaeographical Guide to Latin Manuscripts Prior to the Ninth Century (Vol. 1–12 + 2, 1934–71 + 1982–92).
Piate prekvapenie. Helen Tracy Lowe-Porter mala aj spisovateľské ambície. Chcela písať poéziu, poviedky, novely, romány a divadelné hry. Rukopis jednej poviedky poslala na posúdenie Thomasovi Mannovi a on sa o ňom vyjadril skutočne pochvalne. Napísala aj divadelnú hru Abdication or All is True, je to poetická o mladom kráľovi ktorý uprednostnil lásku k žene vybranej podľa vlastnej vôle namiesto trónu, dej je alúziou na britského kráľa Edwarda VIII. Hra bola uvedená v Gaiety Theatre nachádzajúcom sa v Dubline v roku 1948, krátko na to bola vydaná aj knižne (New York: Alfred A. Knopf, 1950). Takisto publikovala zbierku poézie pod názvom Casual Verse (Oxford University Press, 1957).
Šieste prekvapenie. Lowe-Porter je prababičkou Borisa Johnsona (1964), nedávneho britského premiéra (2019–22). Prekladateľkinou prostrednou dcérou bola Frances Beatrice Lowe, tá sa vydala za Jamesa Fawcetta a to boli Borisovi starí rodičia. Oni mali dcéru s menom Charlotte Maria Offlow Fawcett, tá sa vydala za Stanleyho Patrick Johnsona a to sú už Borisovi rodičia. Preto expremiér a pravnuk Boris Johnson je ako-tak spojený s artefaktmi vyššie spomínanými, ergo má biblické, moskovské, litovské, židovské, americké, britské, shakespearovské, thomasomannovské, paleografické, umelecké, prekladateľské a vedecké korene či väzby.
Siedme prekvapenie. Zvyčajne nie je veľa literatúry o prekladateľoch, no pre ňu to neplatí. Spomeniem nekrológ v New York Times (April 27, 1963, p. 25); John C. Thirlwall napísal monografiu In Another Language (New York: A. Knopf, 1966); Timothy Buck napísal štúdiu Loyality and Licence do The Modern Language Review (Vol. 91, No. 4, 1996, pp. 898–921); najmladšia dcéra Patricia Tracy Lowe napísala o rodičoch knihu A Marriage of True Minds (New York: Tusitala Publishing, 2006); ďalšia príbuzná, Jo Salas napísala román Mrs. Lowe-Porter (JackLeg Press, 2023; J. Salas je manželkou Johna Foxa, ktorý je prekladateľkin vnuk a nevestou Patricie Tracy Lowe, ktorá je prekladateľkinou dcérou). Okrem toho je k dispozícií 100+ článkov a niekoľkoriadkových informácií.
※
Načrtol som sedmoro vecí, ktoré ma pri tejto knihe prekvapili či zaujali. A to som bol iba pri titulnom liste...
