Oceňujem všetky prečítania predošlého Šachového ťah(olam)u, publikovaného 22. júla 2025, diagram s textom sa nachádza tu: https://blog.sme.sk/martinbaca/nezaradene/sachove-tah-olam-y-2. Nemenej oceňujem každé vyriešenie zadania a vpísanie odpovede do Diskusie.
Začnem uvedením riešenia, tu je:
1. Db7,
ak 1... Sb4, tak 2. buď Db5# alebo Da7#
ak 1... Sb2, Sc1, Sc5, Sd6, Se7, Sf8, tak 2. Db5#
ak 1... Ka4, tak rovnako 2. Db5#.
Kľúčovým pohybom je teda prechod bielej Dámy z poľa g2 na b7, no stále to nie je mat, ba ani šach. Potom tá istá Biela Dáma pôjde na pole b5 a tam dá mat, s tým, že v jednom prípade (pokiaľ Čierny Strelec pôjde na pole b4) má hneď dve možnosti matovania, nie len z poľa b5 ale aj z a7.
Aj v tomto prípade možno nájsť ponaučenie do života, akési múdro. Všimnite si prvý ťah Bieleho, išiel Dámou na b7. Týmto ťahom vôbec neútočil na súpera, nijako nedával Čiernemu šach. Ale predsa... v ďalšom ťahu dal Čiernemu zničujúci mat. Priamo mat, nepredchádzalo mu žiadne upozornenie, žiadna výstraha. Najprv sa nezdalo, že situácia je nebezpečná, no nakoniec bola, a skončilo to definitívnym zničením Čierneho. A ponaučenie? To, že na človeka niekto neútočí priamo neznamená, že dotyčný človek je v bezpečí. Môže na neho nepriamo pripravovať nejakú habaďúru, nejakú zákernú intrigu, podlosť spoza chrbta, čím ho neočakávane a definitívne zničí. Dotyčný si myslí, že dostal bežnú otázku, že počul bežnú poznámku... no v skutočnosti je to pasca, je to súčasť plánu na jeho odstavenie či zničenie. Človek v tomto prípade nedostáva žiadne upozornenie, žiadnu výstrahu – rovno je zničený.
※
Možno ste koncom zimy čítali môj blog-recenziu na knihu The Chess Revolution, s podnázvom Understanding the Power of an Ancient Game in the Digital Age ktorú napísal Peter Doggers (London: Robinson, 2024. viii + 480 pp. ISBN 978-1-47214-933-6). Predmetná recenzia je tu: https://blog.sme.sk/martinbaca/kultura/sach-ostatnych-decenii.
Kniha pojednáva o dianí v šachu v posledných desaťročiach, hlavne v posledných troch decéniách, s kvalitným presahom na ostatných pätoro až sedmoro decénií; stručne povedané, jedná sa o dejiny šachu za nedávne desaťročia.
Jej autorom je Peter Doggers, narodil sa v roku 1975, pochádza z Holandska a na univerzite študoval národný jazyk. Pracoval pre jeden z najvýznamnejších šachových časopisov, New In Chess, mal vlastnú internetovú stránku chessvibes.com, ktorú odkúpila najvýznamnejšia internetová šachová spoločnosť, chess.com a on v nej zostal pracovať ako riaditeľ noviniek a spravodajstva. Očakávateľne je aj šachovým hráčom, jeho najvyššie ELO bolo 2.292.
Do dnešných Šachových ťah(olam)ov som sa rozhodol vybrať reálnu partiu ktorú hral práve Peter Doggers, autor vyššie uvedenej knihy. Je to jedna z hier na ktorú je Peter Doggers hrdý, lebo dokázal v nej zvíťaziť nad podstatne silnejším súperom! Odohrala sa v roku 1996 počas víkendového turnaja v holandskom Haarleme. Peter Doggers mal v tom čase 21 rokov, ELO 2.040 a hral s Bielymi figúrami. Jeho súperom bol Saevar Bjarnason, mal 42 rokov, ELO 2.305, teda o 264 viacej (jeho najvyššie ELO bolo 2.420 a dosiahol ho v 80-tých rokoch), v čase tejto hry už bol Medzinárodným majstrom, reprezentoval Island a hral s Čiernymi figúrami.
Hra sa skončila v 29. ťahu, keď Čierny – Saevar Bjarnason – namiesto svojho ťahu rezignoval a teda deklaroval prehru. Uvedená snímka zachytáva situáciu po 28. ťahu oboch hráčov. Úloha je „Biely na ťahu a matuje v dvoch ťahoch,“ teda najsamprv máte nájsť ťah pre Bieleho, potom pre Čierneho a nakoniec pre Bieleho, ktorým už definitívne matuje.
Vidíte riešenie?
Ak áno, priestor v Diskusii je otvorený pre vaše odpovede. Z mojej strany bude riešenie uvedené v 4. časti Šachových ťah(olam)ov.
Ma(r)t(in) Bača Vám želá úspešné šachovanie!
