Mám takú jednoduchú teóriu. Vyrovnaný a spokojný život človeka je založený na týchto štyroch pilieroch:
1. Zdravie
2. Domov a pocit bezpečia
3. Práca a sebarealizácia
4. Rodina
Pokiaľ niektoré z nich zlyhávajú alebo sa úplne rozsypú, klesá aj spokojnosť z vlastným životom. Je to ako so stoličkou. Na štyroch nohách stojí pevne, na troch ešte udrží stabilitu, no potrebuje už naše úsilie, na dvoch to ustojí, s našim oveľa väčším úsilím, no na jednej nohe sa už zrúti. A bez štyroch nôh už nie je stoličkou. Je po nej.
Tak sa to dialo aj v mojom živote.
Prvý pilier. Keď som vyhorel v práci, istý čas som to vôbec nevnímal. Roky vysokého nasadenia, osobnej a emocionálnej angažovanosti vo všetkom, do čoho som sa pustil, hľadanie ďalších zdrojov príjmu popri práci, neustály kontakt so závisťou, neprajnosťou a nevedomosťou iných ľudí, prežívanie silných emócií počas rôznych volebných kampaní v Žiari alebo pre iných kandidátov a neskutočne negatívne obdobie, ktoré som prežil v FK Pohronie, spôsobili, že som svoju prácu začal neznášať so všetkým, čo prinášala. Dnes to už cítim inak a viem, že osobne sa vkladať do všetkého, je cesta do záhuby.

Druhý pilier. Pred pár rokmi sme si vybudovali vysnívaný dom. Moja manželka a moje deti v ňom boli šťastné a to je úžasné. Ale čo ja? Počas tých rokov som sa nestihol fyzicky a mentálne zastaviť a povedať si, že som spokojný. Vysnívaný dom mi priniesol stres a tlak, ktorý som si však zbytočne tvoril len ja sám. Stresy počas jeho výstavby, stresy počas zariaďovania, stres počas úpravy okolia a neustále dookola myšlienky plné nespokojnosti, obáv, vnímania vlastných chýb a nedokonalostí. Neustále premýšľanie, čo ešte urobiť, čo ešte vylepšiť, čo vybudovať...

Tretí pilier. Zdravie. Celý svoj život som bol zdravý, nemal jeden jediný závažný problém. Žil som v predstave (ilúzii) dokonalého zdravia a bral to automaticky. Až 26.8. 2022 ma zachvátilo búšenie srdca, sťažené dýchanie, závrate a tlak v hrudi. Myslel som, že mám infarkt. Odviezla ma záchranka. Keďže 10 min pred tým som prebehol cez žihľavu holými nohami, netušil som, že pálenie spôsobilo aj niečo iné. Uštipli ma 4 osy, ktorým som asi stupil na hniezdo.
Až na urgente zistili, že infarkt s istotou nemám, že je to alergia na jed osy a počiatok anafylaktického šoku. Podstatné bolo, čo som prežil, kým prišla záchranka. Môj prvý kontakt so smrťou – aspoň tak by som opísal myšlienky, keď som sa obával najhoršieho, plytko dýchal a díval sa pri tom na moje deti, ktoré nevedeli, čo sa deje.

Krátko po tomto zážitku mi v krvných testoch vyšli zvýšené hodnoty na echinokokus – parazit, ktorý prenášajú líšky. Ani som nevedel, čo to je. Zjednoduším – ak sa dostane do človeka, roky prežíva v pečeni a raz sa to začne správať ako zhubný nádor. S vysokou mortalitou. Viac ako 2 týždne som s touto predstavou musel žiť a čakať na výsledky podrobných testov. Viete si predstaviť, ako som myslel a čo som cítil. Našťastie, výsledky boli negatívne.
Aby to nebolo všetko, na tenkom čreve mi identifikovali vytvorený nádor. Ešteže nezhubný. Tesne po novom roku v januári mi ho v Martine vybrali. Prežil som moju prvú chirurgickú operáciu, prvú komplexnú anestéziu a aj obrovský panický záchvat tesne pred jej podaním anestézie. Vtedy som ešte nevedel, že toto je úzkostný atak. Operácia, dopadla výborne a rekonvalescencia tiež. Počas hospitalizácie som mal dva krát nepríjemné stavy nervozity, netušiac, že sú to úzkosti.

Z toho, čo som spomenul vyplýva ako sa mi stolička môjho života postupne zrútila. Keďže domov mi už dlhšie prinášal viac stresu ako uvoľnenia, prácu som začal neznášať, nejaký čas som to ešte držal, ale keď sa mi zrútila ilúzia o mojom pevnom zdraví, spustil sa proces rozbitia predstavy o sebe samom a jej kontrolných mechanizmoch. Temnota, ktorá vo mne celý život ticho pracovala, sa začala hlučne drať na povrch. Už zakrátko to vybuchne ako úzkostná porucha.
Štvrtý pilier. Rodina. Táto noha stoličky ma zachránila. Pilier rodiny bol u mňa vždy pevný, nespochybniteľný a pevne som sa oň opieral. Tak to bolo, aj keď som sa zrútil a prišli nekontrolované úzkosti. Manželka Zuzka stála pri mne a zásadne mi pomohla. O tom však neskôr. Deti a manželka boli najväčšou motiváciou, aby som sa dal čím skôr dohromady, zvládol to a začal žiť inak. A podarilo sa.

Dnes sú všetky moje 4 piliere pevné a v rovnováhe. Je skvelé žiť môj život a každému z vás prajem, aby ste to zažívali.
Inak, človek môže mať vyrovnaný pocit domova a bezpečia aj bez domu či bytu, pocit sabarealizácie aj bez stabilnej práce, pocit zdravia aj pri zdravotných problémoch a rodinnú stabilitu aj sám so sebou. Vždy je to o nastavení mysle a pohľade na svoj život.
O štyri piliere a rovnováhu medzi nimi je dôležité sa starať. Základom by však malo byť dokonalé zoznámenie sa so samým sebou. Prijať aj tie temné stránky, pred ktorými sme celý život utekali. Potom začnú pracovať v prospech nás, nie naopak. A príde skutočná sloboda.
Ak ste sa dočítali až sem, zamyslite sa, ako pevné sú vaše 4 piliere. Prinášajú do vášho života radosť a spokojnosť? Alebo stres, smútok, obavy a nespokojnosť?
O tomto chcem hovoriť, lebo myslím, že je treba o tom hovoriť.